BRATISLAVA. Sú obrovské, čierno-biele, a žijú v mori. Na prvý pohľad s ľuďmi nemajú veľa spoločných znakov. No v skutočnosti majú ľudia a kosatky dravé niekoľko neobvyklých spoločných vlastností – oba druhy sú veľmi inteligentné, dožívajú sa vysokého veku a žijú sociálnym životom.
Nová štúdia uverejnená v žurnále Nature Communications odhalila ďalšiu spoločnú črtu s človekom. Kosatky tiež žijú v skupinách na väčšom území, pričom každá z nich má trochu iný spôsob života. Kultúru, ktorá dokázala ovplyvniť aj ich genetiku.
Päť skupín
Ľudský genóm sa vyvíja pod vplyvom našich kultúrnych zážitkov. Príkladom je gén pre toleranciu laktózy – vyvinul sa len u niektorých populácií, ktoré chovali kravy a pili teda mlieko aj v dospelosti.
Nová štúdia naznačuje, že podobný proces zrejme nastal aj pri kosatkách.
„Ľudia aj kosatky majú veľké mozgy a majú zložité správanie. A čo je najdôležitejšie, vedia tvoriť nové správanie, ktoré im pomáha prispôsobiť sa rôznym prostrediam a pomocou špecializovaných techník loviť inú korisť,“ povedal pre web Discovery News vedúci štúdie Andrew Foote.
Dnes poznáme najmenej päť rôznych typov kosatiek, ktoré žijú v Južnom oceáne okolo Antarktídy a v Tichom oceáne. Nelíšia sa iba v území, ktoré obývajú. Majú aj odlišný spôsob lovu.
Niektoré sa živia rybami. Naženú ich na jednu kopu, kde sa stanú ľahkým terčom. Iné zas lovia prevažne tulene či tučniaky. Kosatky sa vymrštia do plytčín, kde tieto zvieratá žijú.
Vedci porovnávali genóm týchto rôznych typov kosatiek, ktoré nazývame aj ekotypy. Zistili, že všetky majú jedného predka.
Ekotypy kosatiek sa začali tvoriť z hruba pred 250-tisíc rokmi, keď začali kosatky migrovať. V DNA sa vedcom podarilo toto veľké putovanie odsledovať. Zistili však aj to, že každý ekotyp sa v genóme líšil od toho druhého.
Opice aj delfíny
Štúdia je podľa mnohých odborníkov na kosatky dravé prelomová v štúdiu podmorských cicavcov.
„Ide o extrémne dôležitú súčasť výskumu,“ hovorí pre magazín New Scientist Hal Whitehead z Dalhousieovej univerzity v kanadskom Halifaxe.
„Výsledky sú fascinujúce. Teraz vidíme, rovnako aj pri ľuďoch aj kosatkách, že kultúra je nielen dôležitým faktorom v živote veľrýb, ale pomáha poháňať aj genetickú evolúciu.“
Podobná geneticko-kultúrna evolúcia môže prebiehať aj pri iných zvieratách s vysoko rozvinutou kultúrou. Ďalší výskum by sa preto mohol zamerať na niektoré veľké ľudoopy a morské cicavce ako delfíny skákavé.
DOI: 10.1038/ncomms11693
