Kosatky majú kultúru, poháňa ich evolúciu

Kosatka dravá sa pred 250-tisíc rokmi začala deliť na skupiny, ktoré majú rôznu kultúru. Ovplyvnila aj ich genetiku.

Skupiny kosatiek sa líšia nielen v spôsobe života, majú aj odlišnú genetickú informáciu.(Zdroj: wikimedia/CC)

BRATISLAVA. Sú obrovské, čierno-biele, a žijú v mori. Na prvý pohľad s ľuďmi nemajú veľa spoločných znakov. No v skutočnosti majú ľudia a kosatky dravé niekoľko neobvyklých spoločných vlastností – oba druhy sú veľmi inteligentné, dožívajú sa vysokého veku a žijú sociálnym životom.

Nová štúdia uverejnená v žurnále Nature Communications odhalila ďalšiu spoločnú črtu s človekom. Kosatky tiež žijú v skupinách na väčšom území, pričom každá z nich má trochu iný spôsob života. Kultúru, ktorá dokázala ovplyvniť aj ich genetiku.

Päť skupín

Ľudský genóm sa vyvíja pod vplyvom našich kultúrnych zážitkov. Príkladom je gén pre toleranciu laktózy – vyvinul sa len u niektorých populácií, ktoré chovali kravy a pili teda mlieko aj v dospelosti.

Nová štúdia naznačuje, že podobný proces zrejme nastal aj pri kosatkách. 

„Ľudia aj kosatky majú veľké mozgy a majú zložité správanie. A čo je najdôležitejšie, vedia tvoriť nové správanie, ktoré im pomáha prispôsobiť sa rôznym prostrediam a pomocou špecializovaných techník loviť inú korisť,“ povedal pre web Discovery News vedúci štúdie Andrew Foote

Dnes poznáme najmenej päť rôznych typov kosatiek, ktoré žijú v Južnom oceáne okolo Antarktídy a v Tichom oceáne. Nelíšia sa iba v území, ktoré obývajú. Majú aj odlišný spôsob lovu.

Niektoré sa živia rybami. Naženú ich na jednu kopu, kde sa stanú ľahkým terčom. Iné zas lovia prevažne tulene či tučniaky. Kosatky sa vymrštia do plytčín, kde tieto zvieratá žijú.

Vedci porovnávali genóm týchto rôznych typov kosatiek, ktoré nazývame aj ekotypy. Zistili, že všetky majú jedného predka.

Ekotypy kosatiek sa začali tvoriť z hruba pred 250-tisíc rokmi, keď začali kosatky migrovať. V DNA sa vedcom podarilo toto veľké putovanie odsledovať. Zistili však aj to, že každý ekotyp sa v genóme líšil od toho druhého.

Opice aj delfíny

Štúdia je podľa mnohých odborníkov na kosatky dravé prelomová v štúdiu podmorských cicavcov.

„Ide o extrémne dôležitú súčasť výskumu,“ hovorí pre magazín New Scientist Hal Whitehead z Dalhousieovej univerzity v kanadskom Halifaxe.

„Výsledky sú fascinujúce. Teraz vidíme, rovnako aj pri ľuďoch aj kosatkách, že kultúra je nielen dôležitým faktorom v živote veľrýb, ale pomáha poháňať aj genetickú evolúciu.“

Podobná geneticko-kultúrna evolúcia môže prebiehať aj pri iných zvieratách s vysoko rozvinutou kultúrou. Ďalší výskum by sa preto mohol zamerať na niektoré veľké ľudoopy a morské cicavce ako delfíny skákavé. 

DOI: 10.1038/ncomms11693

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 152
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 885
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 147
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 433
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 710
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 503
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 186
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 700
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 405
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 672

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop