SME
Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Fantastický počin kozmonautiky sa skončí nárazom. Lúčime sa s misiou Rosetta

Sonda Rosetta v piatok popoludní jemne narazí do kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko.

Načítavam video...

BRATISLAVA. Je lepšie zhorieť, ako vyhasnúť. Slávny výrok speváka Kurta Cobaina platí aj pre vesmírnu sondu Rosetta Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

Začiatkom augusta totiž začala okolo kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko krúžiť po eliptických obežných dráhach a postupne sa približovala ku svojmu poslednému manévru. 

Vo štvrtok večer začne z výšky devätnásť kilometrov klesať smerom ku kométe, až kým do nej v piatok popoludní jemne nenarazí. Veľké finále dôležitej vesmírnej misie budeme sledovať naživo v piatok od 12.30 stredoeurópskeho času.

SkryťVypnúť reklamu

„Zvolili sme elegantné ukončenie. Predpokladá sa, že ďalší okruh okolo Slnka by už neprežila,“ vysvetľuje pre SME vesmírny konštruktér Ján Baláž, ktorý spolupracoval na vesmírnej misii a pracoval na komunikačnom systéme sondy. „Ak by ju nechali úplne bez kontroly, po vyčerpaní paliva by sa s kométou rozišla a stratila by sa niekde vo vesmíre.“

Posledný manéver

Rosette už dochádza energia a celej kozmickej misii financovanie. Vedci sa preto rozhodli, že posledným zbohom bude experiment, ktorý pomôže vede: výskumníci získajú zaujímavé dáta a detailné snímky z výšky len pätnásť metrov nad povrchom vzdialeného telesa.

Výber vhodného miesta na náraz sa začal ešte koncom minulého roku. Vedci a inžinieri vtedy dúfali, že počas posledných manévrov Rosette objaví pristávací modul Philae.

SkryťVypnúť reklamu

Stokilový lander sa stratil z dohľadu po historickom pristátí v roku 2014. Rosette sa ho podarilo zachytiť až začiatkom septembra, pričom nález odhalil miesto posledného dopadu strateného prístroja.

Sonda svoj pristávací modul pred záverečným nárazom neuvidí, ich vzájomnú komunikáciu ESA vypla už v júli. Dopadnúť by však mala približne dva kilometre od Philae.

Pri náraze by Rosetta mala trafiť do oblasti s rozmermi 700 na 500 metrov na hlave kométy, ktorej tvar pripomína kačku.

„Náraz sondy je sám osebe fantastický experiment," hovorí aj Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV.

Načítavam video...

Prežije, no komunikovať nebude

Rosetta sa bude pri náraze pohybovať rýchlosťou iba jeden meter za sekundu. Aj keď ju nenavrhli na pristávanie, mohla by jemné stretnutie s kométou prežiť - komunikovať so Zemou však nedokáže, pretože anténu zrejme nenasmeruje našim smerom.

SkryťVypnúť reklamu

„Pre budúce generácie to môže byť zaujímavé. Ak raz budeme vedieť efektívnejšie lietať vesmírom a naši potomkovia sa ku kométe dostanú za desať dní, môžu si ísť pozrieť historickú sondu,“ predpovedá Baláž.

Aby vedci čo najlepšie využili slabé zásoby energie, rozhodli sa podľa magazínu Nature niektoré z prístrojov na palube sondy vypnúť. Rosetta však ešte preskúma asi 130-metrovú priehlbinu v regióne Ma’at, ktorá vylučuje plyny a prach. 

Fotografie jej stien by mohli odhaliť, ako vlastne kométa 67P vznikla.

Zatiaľ však nik nevie, ako presne budú vyzerať posledné hodiny dvanásťročnej misie. Ramená sondy sa totiž môžu po náraze odlomiť a Rosetta môže skončiť na inom mieste, ako sa pôvodne plánovalo .

Prečítajte si tiež: Vesmírny konštruktér Baláž hovorí o spolupráci na misii Rosetta Čítajte 

Písali vesmírnu históriu

Tím misie je na nečakané zvraty pri pristávaní zvyknutý. Lander Philae mal pri prvom pokuse problémy s prítlačným motorom a o kométu sa mu nepodarilo zachytiť ani kotviacimi harpúnkami.

SkryťVypnúť reklamu

Nakoniec sa lander od kométy dvakrát odrazil a dopadol do tieňa, kde mal energiu iba na približne 60 hodín výskumu.

Napriek nepodarenému pristátiu však misia zaznamenala historické objavy i úspechy. Rosetta ako prvá vesmírna loď zaparkovala na obežnej dráhe kométy a Philae sa stal prvým ľudským strojom, ktorý na kométu dosadol.

Dáta, ktoré na ľadovej kométe 67P obe zariadenia získali, priniesli nové významné poznatky. Misia zistila, že ľadovú vrstvu na povrchu kométy pokrýva vrstva prachu a geologicky aktívne teleso nemá vlastné magnetické pole.

Philae našiel vzorky šestnástich organických zlúčenín, pričom niektoré z nich sú kľúčovými zložkami pri vzniku života. No napriek tomu objavy misia skôr vyvrátila hypotézu, že život priniesli na Zem práve kométy. Voda, ktorú na kométe Rosetta spolu s Philae objavili, má iné zloženie ako voda na našej planéte.

SkryťVypnúť reklamu

Posledný experiment

Vedu bude Rosetta posúvať až do svojho úplného konca.  Kým sa so sondou ňou navždy rozlúčime, môže priniesť ešte nové objavy či, prinajmenšom, dramatický vesmírny zážitok.

„Misia je fantastický počin kozmonautiky, ktorý už nejaké výsledky priniesol a ktorého údaje ešte prinesú nové podnetné nápady o vývoji komét a slnečnej sústavy ako celku," dodáva slovenský astronóm Rušin.

Prečítajte si tiež: Historický dotyk aj zárodky života. Aké sú najväčšie úspechy Philae? Čítajte 

 

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu