BRATISLAVA. Pre drvivú väčšinu živočíchov s vyvinutým mozgom je spánok nevyhnutnou súčasťou života. Čo presne sa počas neho odohráva v našich mozgoch, bolo až doteraz veľkou záhadou.
Vedcom z Centra pre spánok a vedomie z Wisconsinskej univerzity sa podarilo prísť s hmatateľným dôkazom pre veľmi jednoduchú a elegantnú hypotézu: počas spánku sa nám upracú nové spomienky a zážitky a spraví sa tak miesto pre nové.
„Spánok je cena, ktorú platíme za učenie sa,“ povedal pre New Scientist Giulio Tononi, ktorý teóriu vymyslel. Jeho tím meral dĺžku spojení v mozgovom tkanive. Zistili, že po spánku boli o osemnásť percent kratšie ako pred ním.
Vedci získavali dáta pre výskum približne štyri roky. Drobné kúsky tkaniva nasekali na veľmi tenké sekcie a pomocou nich vytvorili 3D modely synáps. Ich výskum vysvetľuje, prečo sa nám ľahšie rozpamätáva na veci, keď sa dobre vyspíme a prečo sa nám ťažšie sústredí na nové vnemy, keď spánok vynecháme.
Zistili tiež, že mozgu v spánku istú dobu trvá, než sa dostane do fáze upratovania. Na skracovanie prepojení je najlepší hlboký spánok, preto môže mať jeho prerušenie rovnaký efekt, ako keby nespíme vôbec.
Nedostatok spánku má širokú škálu prejavov, pri laboratórnych myšiach môže napríklad skončiť smrťou. U ľudí sa najskôr začne prejavovať únavou a nesústredením, po troch dňoch bez spánku už môžu začať halucinácie. Pretrvávajúce problémy so spánkom dokonca zvyšujú riziko cukrovky a srdečných chorôb.
