BRATISLAVA. Elon Musk predstavil nápad na nový typ verejnej dopravy už pred tromi rokmi. Vtedy sa zdal Hyperloop neuveriteľný, no Musk tvrdil, že by ním skrátil šesťhodinovú cestu z Los Angeles do San Francisca na tridsať minút.
Myšlienka sa uchytila a dnes sa viacero spoločností snaží prispieť k jej realizácii. navyše, spoločnosť Hyperloop Transporation Technologies sa v marci nezáväzne dohodla so slovenskou vládou na možnosti vybudovať skušobnú prevádzku, ktorá by Bratislavu spojila s Viedňou a Budapešťou.
Pri prvom úspešnom teste pohonu sa spoločnosti Hyperloop One podarilo na stometrovej trati dosiahnuť rýchlosť 186 kilometrov za hodinu a zrýchlenie z nula na 96 km/h za 1,1 sekundy.
Najnovšie prispeli aj študenti z Massachusettskej technickej univerzity, ktorí zverejnili prototyp víťazného dizajnu na prepravnú kapsulu.
Zatiaľ bez ľudí
Súťaž financovala Muskova spoločnosť SpaceX, pričom návrh MIT vybrali spomedzi 115 tímov už v januári.
Prototyp má približne 2,5 metra, hmotnosť 226 kilogramov a mal by dosahovať rýchlosť 370 kilometrov za hodinu. Prvýkrát ho vyskúšajú v lete na 1,6-kilometrovej trati.
Kapsula MIT sa bude podľa magazínu Popular Science pohybovať vďaka magnetickej levitácii – nad traťou ju bude nadnášať elektromagnetické pole a dopredu ju budú posúvať magnetické zrýchľovače.
Prototyp síce nie je dostatočne veľký, aby mohol voziť pasažierov, vývojári však podľa BBC tvrdia, že sa dizajn dá upraviť tak, aby sa do jednej kapsule zmestilo dvadsať ľudí.
Zákrutu nevykrúti
Práve to je však pre kritikov prekážka. Aby dokázali zariadenia obslúžiť potrebné množstvo pasažierov, museli by podľa BBC vyrážať zo stanice rýchlo za sebou. Inak budú lístky príliš drahé a celý projekt finančne neudržateľný.
V súčasnej podobe tiež Hyperloop nezvládne ostrejšie zákruty. Prípadná trať by tak vyzerala skôr ako takmer rovná priamka.
„Jedna z najzaujímavejších častí Hyperloopu je snaha ísť výrazne rýchlejšie ako iné pozemné typy dopravy. Akýkoľvek dotyk so zemou alebo traťou je z inžinierskeho pohľadu veľmi komplikovaný,“ dodal pre magazín Scientific American Greg Monahan z MIT.
