Ja si zase myslím, že to, prečo si to myslím, sa dá jednoducho vyabstrahovať z toho všetkého, čo som už v tejto diskusii napísal. Nie je mojím cieľom ťa urážať, ale príde mi to tak pseudohlúpo, že sa ma na to pýtaš.
Skúsim ti teda odpovedať tak vecne, ako sa dá. S rizikom, že s tvojím odlišným názorom budeš zase nesúhlasiť, a že možno zase nebudeš schopný svoj nesúhlas sformulovať slušne a vecne. To už je na tebe a tvojom slobodnom rozhodnutí.
Akákoľvek konceptualizácia nášho poznania o nejakom jave má niekoľko etáp. Najprv je niečo tak spoločensky relevantné, že sa pre to vytvorí pomenovanie. Používa sa to v jazyku, dostáva to ako pojem obsah, konotácie, vznikajú príbuzné slová s podobným základom. Ak je to ešte viac relevantné, tak o tom niekto napíše filozofickú úvahu, esej, či celé pojednanie. A ak je to relevantné ešte viac, tak o tom vznikne celý vedný odbor, a ten sa dokonca o tom snaží robiť výskumy a poznatky kvantifikovať, teda dokázať, že poznanie o tom fenoméne obstojí aj z matematického hľadiska na veľkých číslach. To je v našej súčasnej spoločnosti najväčší dôkaz pravdy, aký niečomu vieme priznať.
Každopádne, toto všetko, od úplného prvopočiatku, konštituovania nejakého pojmu v jazyku, sú spoločenské procesy, ktorými sa niečo konštruuje. Ak by to nebolo relevantné pre danú spoločnosť, tak by taký pojem nevznikol, a už vôbec by nebol experimentálne skúmaný s matematickým backgroundom.
A toto isté sa udialo aj s pojmom "vedomie".
Veľa ľudí si myslí, že ak niečo označíme za spoločensky konštruované, že tým nejak znižujeme vážnosť daného fenoménu, alebo validitu poznania o tom. Nie, takto to nie je. Len pomenúvame sociálnu realitu komunikácie, pomenúvania fenoménov a celej vedeckej činnosti ako takej.
Námietky?