Jedna z najdlhších vedeckých stávok sa začala v zafajčenom bare v Brémach pred 25 rokmi. Neurovedec Christof Koch a filozof David Chalmers tu nad pohárikom rozoberali jednu zo svojich najobľúbenejších tém - ľudské vedomie.
Vaše vedomie zahŕňa všetko, čo zažívate - počujete, vidíte či cítite. Je to pocit hnevu, keď sa vám niečo nevydarí, je to modrá farba oblohy, ktorú vidíte. Ide o schopnosť vášho mozgu uvedomovať si vnútorný aj okolitý svet a reagovať naň.
Neurovedec: Všetky aspekty vedomia nevieme zredukovať na algoritmy Čítajte No vedomie je zároveň veľkou záhadou. Nikto totiž nevie, ako presne vzniká v nervových bunkách. A presne toto bolo podstatou stávky Kocha a Chalmersa.
Ten prvý veril, že v roku 2023 už určite budeme vedieť, ako vedomie vzniká. Keď stávku navrhol, mal dôvod na optimizmus.
V texte sa dočítate:
- Prečo bol neurovedec Koch ohľadom skúmania vedomia optimistom
- Aké hypotézy vysvetľujú vznik vedomia v mozgu
- A ako tieto hypotézy obstáli v textoch
- Kedy možno budeme mať základnú teóriu vedomia
O 25 rokov? Žiadny problém
Po väčšinu 20. storočia bol výskum vedomia považovaný za tabu. Niečo tak subjektívne nemôže byť predmetom serióznej vedy založenej na pokusoch, mysleli si vedci.
Subjektívnosť vnútorného sveta človeka, jeho pocitov a vnímania robí problém vede dodnes. Vedci nemôžu niekomu len tak nazrieť do mozgu a objektívne pozorovať jeho vedomie. Môžu však skúmať, čo sa v mozgu pri vnímaní deje.
