Vedieť, čo vieme, že vieme a vedieť, čo vieme, že nevieme, to je pravá podstata vzdelania.
4 stupne poznávania
1. Neviem, že niečo neviem - keď ani neviem, že existuje nejaký zaujímavý poznatok 2. Viem, že niečo neviem - keď sa dozviem, o niečom, o čom som predtým nevedel 3. Viem, že niečo viem - keď si nový poznatok osvojím 4. Neviem, že niečo viem - keď nový poznatok používam už tak samozrejme, že si to ani neuvedomujem - napríklad radenie rýchlostí v aute.Moj nazor na clanok
Z mojho pohladu by som tento clanok mohol skor klasifikovat ako taky "Dlhsi status na socialnej sieti". Jeho dlzka je na clanok podla mna dost kratka a obsahovo to len trosicku rozvija titulok. V podstate jeho obsah v 4 vetach vystihol komentar "4 stupne poznavianai" predo mnou. Od clanku na takuto temu by som ocakaval podstatne obsiahlejsi text s viacerymi relevantnymi datami, koniec koncov toto je vedecky stlpcek. Pri takejto kvalite zurnalistiky si aj taky nevzedelanec ako je moze pripadat ako drzitel pulicerovej ceny :)Čo ešte škola neučí
Oddeľovať fakty od interpretácie. V škole sme sa často učili interpretáciu ako fakt. A pokiaľ to človek nevie oddeliť, môže sa poriadne pomýliť. Vedec by mal: 1. vedieť rozlíšiť, že toto sú fakty a toto je interpretácia. 2. interpretácia je vždy ovplyvnená našim svetonázorom a skúsenosťou, teda zahŕňa iba jeden uhol pohľadu 3. čím viac faktov o danej problematike vieš, tým máš väčšiu šancu, že tvoja intepretácia bude správnaTakže berieš:
Z hľadiska histórie môžeme život Ježiša z Nazaretu zhrnúť takto: nevieme odkiaľ pochádzal, o jeho rodine nevieme takmer nič a môžeme sa opierať iba o spochybniteľné tvrdenia nového zákona, zrejme patril s sekte esejcov s ktorou sa po nezhodách rozišiel a začal sa vydávať za mesiáša (tak ako približne tridsiatka ďalších mesiášov), ktorý prinesie Palestíne vytúženú slobodu a obnoví Dávidovo kráľovstvo. Jeho kroky viedli do Jeruzalema, ktorý bol kultúrnym, spoločenským a ekonomickým centrom Judei, kde sa počas sviatkov pokúsil vyvolať prevrat a náboženskú vzburu. Prevrat sa nepodaril, Ježiš z Nazareta bol zatknutý a popravený. Táto časť jeho života netrvala ani 9 mesiacov. O jeho živote pred týmito udalosťami nemáme žiadne informácie. Do histórie sa zapísal ako jednej z desiatok neúspešných náboženských vodcov a reformátorov. Jeho učenia však žilo aj po jeho smrti, jeho žiaci ho glorifikovali a tak pomaly vznikal ten Ježiš, akého ho poznáme z Nového zákona. Židia sa ešte ďalších 120 rokov pokúšali získať nezávislosť od Ríma, až ich snahu ukončila posledná vzbura počas ktorej bol zo zemou zrovnaný Jeruzalem a aj Jeruzalemský chrám, posledný symbol neporazeného národa. Odvtedy sa myšlienka na židovské kráľovstvo pretransformovala do myšlienky kráľovstva „nebeského“, keďže to pozemské bolo definitívne stratené.Uff
Tvrdo si zatal,ale spravne...... velmi pekne skratene a detailne vysvetlene.....Na laika slusne,
ale ako vystudovany historik by som to zasadne doplnil. Nie vsetky tvrdenia Noveho Zakona su jednoducho spochybnitelne. - Josua ibn Jusuf z Nazaretu bol jedinym synom Marie a Jozefa. Vzhladom na vysoky vekovy rozdiel bola Maria pravdpodobne druhou ale zrejme dokonca tretou Jozefovou zenou. Dovod bol vysoka umrtnost zien kvoli porodom. Jozef mal niekolko deti z predchadzajucich manzelstiev, ktore boli zrejme len o malo mladsie ako Maria. - Nazaret bola osada kolaborantov s rimskou mocou. Jozef nebol tesar, ako sa nespravne prelozilo, ale nieco co by sme nazvali stavitel. Ak rodina kratko po jeho narodeni naozaj cestovala do Egypta, pravdepodobne to bolo kvoli Jozefovej praci. - Jezis sice mohol mat nieco s esencami, ale viac ho pravdepodobne ovplyvnilo ucenie jeho pribuzneho Jana Krstitela - Mesiasov ako bol Jezis bolo sice mnoho, no pri udalosti opisovanej v biblii ako "vyhnanie kupcov z chramu" ohrozil ekonomicke zaujmy clenov velrady. Preto sa nanho zamerali a pomerne rychlo ho nechali popravit. - To podstatne sa udialo po Jezisovej smrti. NIECO donutilo jeho najblizsich stupencov uverit, ze vstal z mrtvych a boli ochotni za tuto vieru znasat prensledovanie, mucenie a smrt. To zasadne odlisuje jeho stupencov od inych neuspesnych mesiasov.Nemám námietky.
Nie som vyštudovaný historik, ale na dôchodku je história mojím čiastočným koníčkom. A osobitne história kresťanstva. O tom, do akej miery sa dotýka otázok indukovanej psychózy, ako dnes symbiotickej, sa zmieňovať nebudem, dokázal by som iba to, že som obeťou povolania. V podstate existujú tri zdroje historických prameňov – historické texty, samotný Nový zákon a najnovšie nepriame svedectvo Kumránskych zvitkov. Kresťanská tradícia uvádza najmä mimokresťanské svedectvá, väčšinou sa jedná o texty troch rímskych autorov: Tacita, Plínia Mladšieho a Suetónia. Najjasnejšia zmienka o Ježišovi pochádza od Tacita (asi 56 – 120 n.l.) z jeho diela Anály (Annales, napísané okolo roku 116). V knihe XV., 44 kapitole sa nachádza opis známeho požiaru Ríma z roku 64: „A tak Nero, aby skoncoval s týmito chýrmi, nastrčil ako vinníkov a najvyberanejšími trestami stíhal tých, ktorí boli nenávidení pre svoje hanebné skutky a ľud ich nazýval kresťanmi. Pôvodcu tohto mena Krista dal za Tiberia popraviť správca Pontský Pilát; táto skazonosná povera, na chvíľu potlačená, znovu a znovu vznikala, a to nielen v Judei, kolíske tohto zla, ale i v hlavnom meste, kde sa zbiehajú všetky ohavnosti a mrzutosti z celého sveta a nachádzajú veľa stúpencov…“. Tu je vhodné podotknúť, že označenie „Christos“ („kresťania“) vymysleli pohanskí obyvatelia Antiochie, kde „Christos“ je grécky preklad hebrejského slova „mesiáš“ („pomazaný“, „natretý“) – čiže „christianoi“ boli „prívrženci Krista“. Faktom však zostáva, že v roku 64 v Ríme neboli žiadny kresťania, pretože patrili medzi pravoverných židov a celkovo sa nevyčleňovali z prúdu Judaizmu. Líšili sa iba v jednom, a to, že verili že Ježiš z Nazaretu je mesiáš, ktorého predpovedali biblický proroci. Do roku 200 sa kresťania nijak výraznejšie nevyčleňovali zo židovskej komunity a preto je veľmi nepravdepodobné, aby rímsky historik patriaci k rímskej šľachte vedel rozlíšiť židov z rôznych siekt. V Plíniovych spisoch sa o Ježišovi nachádzajú iba dve krátke vety: V jednom z týchto listov Plínius Mladší píše o Kristových vyznavačoch: „Táto viera sa šíri všade, nielen v mestách a dedinách, ale v celej krajine...", „Mali vo zvyku schádzať sa v istých dňoch pred východom slnka a odriekať modlitby ku Kristovi ako k bohu.” Niektorí historici však aj toto svedectvo spochybňujú a tvrdia, že ho v 16. storočí sfalšoval a do biblie včlenil Giocondo di Verona. Zdroj od Suetónia (70 – 140 n.l.), blízkeho priateľa Plínia, je ešte stručnejší. V knihe Životopis dvanástich cisárov v kapitole o Klaudiovi sa dočítame: „Vyhnal Židov z Ríma za to, že neprestajne vyvolávali nepokoje, podnecovaní akýmsi Chrestom.“ V podstate všetko čo o historickom Ježišovi vieme, pochádza z týchto troch veľmi stručných zdrojov, ktoré vznikli približne 80 rokov po Ježišovej smrti. Okrem rímskych zdrojov existuje aj jeden zo židovských zdrojov od Jozefa Flavia, ktorý v Židovských starožitnostiach (známych aj ako „testimonium Flavianum“) napísal: „V tom čase žil Ježiš, človek múdry, ak ho vôbec možno nazvať človekom. Robil totiž nezvyčajné skutky a bol učiteľom ľudí, ktorí s radosťou prijímali pravdu.No a isteže
"Nie vsetky tvrdenia Noveho Zakona su jednoducho spochybnitelne". Všetky možno nie, ale väčšina určite. Spomenul si udalosť opisovanú b biblii ako vyhnanie kupcov z chrámu a správne ju označuješ ako ohrozujúcu ekonomické záujmy členov veľrady. Tak či onak, výsledkom Ježišovho snaženia bola nakoniec vzbura židov. Táto udalosť bola takmer kompletne vypustená z evanjelií a tie evanjeliá ktoré ju obsahujú, neboli uznané za tie „pravé“. Dodnes nájdeme v Novom zákone zmienku o vyhnaní kupcov Jeruzalemského chrámu. Keď si spojíme historické súvislosti, zistíme že Jeruzalemský chrám bol obrovský komplex chrámov a trhovísk, kde sa počas sviatkov zhromaždilo viac nech 20 000 ľudí. Vyhnanie kupcov z takéhoto veľkého priestoru si vyžadovalo veľkú akciu – samozrejme aj zo zbraňami, keďže chrám strážilo asi 1000 strážnikov ozbrojených bakuľami a obuškami (zbrane mala iba nepočetná rímska posádka). Počas sviatkov mal Ježiš jedinečnú príležitosť osloviť tisíce ľudí a viesť náboženskú vzburu. Tak je pravdepodobné, že vtrhli do chrámu a premohli strážcov a obsadili chrám. Predpokladali, že vyvolá celopalestínsku vzburu, ktorej cieľom mal byť vznik židovského kráľovstva. Jeho predpoklad sa nenaplnil, ľudia z obavy pred brutálnou rímskou odvetou sa k nemu nepridali. Rímsky splnomocnenec zatiaľ povolal zálohy na potlačenie povstania a Ježišovi a jeho verným nezostalo nič iné ako utiecť a schovať sa v Getsemanskej záhrade. Pilát Ponský, ako miestodržiteľ Judei (nastúpil do úradu v roku 26 n. l.) dal príkaz na jeho zatknutie. Ježiša čoskoro vypátrali a zatkli. Nasledoval súdny proces v ktorom bol odsúdený na smrť. Často býva chybne interpretované, že bol odsúdený židovským náboženským súdom, sanhedrínom, a následne vydaný na vykonanie rozsudku Rimanom. Podporuje to najmä fakt, že ak by bol odsúdený sanhedrínom, trest smrti by bol vykonaný upálením alebo bežnejším ukameňovaním. Ježiš Nazaretský bol však súdený podľa rímskeho práva za podnecovanie vzbury bol odsúdený na ukrižovanie, čo bol výhradne rímsky spôsob popravy a udeľoval sa výlučne za účasť na vzbure. Zaujímavosťou je, že je chybne interpretovaný znak kríža, na ktorom mali Ježiša ukrižovať. V dnešnej dobe býva zobrazovaný ako pretiahnuté plus, ale faktom je, že Rimania takého kríže nepoznali a ukrižovalo sa na kríž tvaru X.Ach jaj,
to s tym obsadenim chramu si zatal peknu somarinu. Mozne to sice je, ale mimoriadne nepravdepodobne. Josuovi uplne stacilo, ked urobil bordel a "rosambo" na nejakom nadvori. Pre velradu bola nezpecna MYSLIENKA nepripustnosti trhovnikov v komplexe, lebo mala pravdive jadro nesuladu s pravym ucenim. "Obrovsky komplex chramov a trhovisk"- Tvoj problem je, ze vobec netusis ako vyzeral tzv. Druhy chram. Predstava, ze by nejaki vzburenci (BTW Josua nemal tolko stupencov) dokazali pred Rimanmi utiect z Chramovej hory je uz uplne sibnuta. Rimska armada by v skutocnosti mala celkom problem vstupit do chramu, lebo by to pred sviatkom Pesach bolo povazovane za obrovske poskvrnenie a to len potom by bola nejaka vzbura... To s tym X si dal tomu uz uplnu korunu. Nesnaz sa byt silou mocou vo svojom tazeni za realnym obrazom krestanstva uplne od veci a rozsirovat nezmysly.som historička a zhrniem fakty
na ktorých sa zhodne 90% historikov. (nebudem uvádzať zdroje lebo to by bolo na kopec strán) 1: Ježiš bol ukrižovaný a zomrel 2. Niekoľko dní po ukrižovaní Jeho nasledovníci hlásali že vstal z mŕtvych 3. Hlásali to napriek prenasledovaniu a následnej smrti 4. Začali to hlásať v mieste udalostí (v Jeruzaleme) kde sa dalo overiť kopec vecí (napríklad či je hrob prázdny) Ako si tieto fakty interpretuješ je už na tebe1/3 som historička a zhrniem fakty
Tak som sa pred Silvestrom dobre zasmial :-) Priradujem si ta k zhrnacom faktov, ako su napr Alexader A., Michal K. alebo profesor L. Oni tiez svoje predstavy vydavaju za fakty. Pride Jezis na Zem a pozera, ako to tu dnes funguje. Cely nateseny sa vrati a hovori svojmu otcovi: -Otec, predstav si! Ten spolok rybarov, co sme zalozili pred dvetisic rokmi, tak ten stale funguje! :-) Veseleho Silvestra prajemKeby len
90% historikov, ale zhodne sa aj deväť z desiatich psychiatrov. A o tom čosi viem.Zopár poriadnych nepresností
tvoje príspevky sú zmesou špekulácií a máš tam aj zopár jasných neprávd. Spomeniem niektoré. 1. Nie je pravda že "jeho žiaci ho glorifikovali a tak pomaly vznikal ten Ježiš, akého ho poznáme z Nového zákona." pretože správa o tom že Ježiš vstal z mŕtvych nevznikala postupne niekoľko generácií, ale objavila sa pár dní po ukrižovaní. Rovnako evanjeliá boli napísané ešte počas života očitých svedkov. 2. Zmienky o Ježišovi v dielach Tacita, Suetonia a iných považuješ za sfalšované. Vieš čo sa mi na odporcoch kresťanstva páči? Jedni považujete všetky historické zmienky o ježišovi za sfalšované a Iní sa pýtajú prečo o Ježišovi nevedeli na cisárskom dvore, prečo o ňom nepísala polovica rímskych historikov počas jeho života atď. Odpovedám že preto, lebo jeden židovský rabín v odľahlej rímskej provincii pre nich nebol zaujímavý a určite o ňom v Ríme nevedeli ani v čase keď bol popravený. Vedeli by o ňom len vtedy keby viedol nejaké masívne povstanie proti Rimanom, ale náboženský učiteľ ich určite nezaujímal. Bol len jedným z mnohých popravených zločincov na ktorých zabudla história. O Ježiša sa začali zaujímať až keď sa rozšírila po rímskej ríši sekta kresťanov a prišli do konfliktu so štátnou mocou. VTEDY sa rímski historici začali zaoberať tým odkiaľ sa táto sekta vzala a píšu že vyšla z Judska a jej zakladateľ bol ukrižovaný za Tibériovej vlády. Keby sa historici príliš venovali Ježišovi vyhlásili by ste to za podvod kresťanov, lebo načo by sa Rimania zaujímali o Ježiša. Keď sa venujú Ježišovi málo, tvrdíte že Ježiš vôbec nežil. Ja si myslím, že svetské zdroje sa venujú Ježišovi primerane tomu čím pre nich bol - zakladateľ sekty ktorá sa ako morová nákaza šíri po rímskej ríši. 3. Evanjeliá nepokladáte za historicky spoľahlivé. Kto mal podľa teba zaznamenať Ježišove slová ak nie jeho učeníci? Prečo si myslíš, že správy historika ktorý je nepriateľsky naladený voči kresťanom, alebo ktorý je aj neutrálny ale s Ježišom nechodil a jeho kázne nepočúval by boli dôveryhodnejšie? Čo je na tom divné že Ježišove učenie hlásali tí čo ho poznali? 4. Biblia bola sfalšovaná a nepísali ju očití svedkovia. Máme historické záznamy z 2. storočia že autormi Biblie boli Ježišovi učeníci Matúš, Ján, tlmočník Petra Marek a spoločník Pavla Lukáš. Podrobnejšie som o tom písala tu http://protestantka.blog.pravd... Máme najstraší zachovaný fragment evanjelia podľa Jána (Rylandký papyrus) ktorý štyria odborníci nezávisle na sebe datovali do obdobia 90-150 n.l. Ide o najmladšie evanjelium, takže originály všetkých evanjeliíí museli vzniknúť v 1. storočí, pravdepodobne v 50 - tych rokoch. Podrobnejšie som o tom písala tu http://protestantka.blog.pravd... Máme stovky kópii Nového Zákona z prvých troch storočí pomocou ktorého sa dá zrekonštruovať povôdný text, takže nie je pravda že cirkev ho v 4. storočí sfalšovala 4. Dôvod prečo do Biblie dali len tie štyri evanjeliá je ten, že ich napísali buď očití svedkovia, alebo na základe výpovedí očitých svedkov, teda zobrazujú historického Ježiša a nie mýtického Ježiša. Narozdiel od napríklad Tomášovho evanjelia, ktoré napísal niekto až koncom 2. storočia a obsahuje tajné učenie Ježišovo.Je historickým faktom
že Knihy Nového Zákona boli napísané dávno pred všetkými koncilmi, ktoré spomínaš. Nový Zákon bol napísaný v 1. storočí. Najstaršie zachované kópie máme z 2. storočia + máme toľko citácií pasáži z Novej Zmluvy v dielach cirkevných otcov, že je podľa nich možné zrekonštrovať takmer celé znenie Novej Zmluvy. Čo keby si si namiesto Dana Browna občas niečo prečítal aj od historikov?