„"
Je na škodu veci, že tento Kopernikov pohľad na vzdelávanie viac nerezonuje v didaktike prírodných i spoločenských vied. Tá sa na všetkých stupňoch škôl takmer výlučne sústredí na prezentáciu známych faktov.
Zmyslom vedy nie je katalogizovanie existujúcich poznatkov, ale hľadanie aktuálne neznámych odpovedí na otázky týkajúce sa fungovania sveta.
Pokrok v našom poznaní nie je výsledkom premysleného procesu, pri ktorom spejeme k vopred stanoveným cieľom. Veda napreduje nepredikovateľným smerom a tie najzaujímavejšie objavy sú výsledkom nečakaných šťastných náhod.
Je to, parafrázujúc Darwina, ako hľadanie čiernej mačky v tmavej miestnosti, pričom v miestnosti mačka vôbec nemusí byť. Úspech vedca spočíva v schopnosti rozpoznania dôležitosti informácie, ktorú pri tomto pátraní náhodne získa.
Tento aspekt vedy je vo vzdelávaní chronicky zanedbávaný. Pritom môže byť dôležitým motivačným nástrojom ku kreatívnemu mysleniu.
S týmto argumentom neurobiológ Stuart Firestein vedie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku kurz s názvom Ignorancia. Na prednášky pozýva prominentných vedcov, aby študentom povedali nie to, čo vedia, že vedia, ale to, čo vedia, že nevedia. Študentom tak poskytujú možnosť nahliadnuť do neznámych zákutí a pripraviť ich na úlohu budúcich prieskumníkov.
Pravdaže, vzdelanie má v prvom pláne za cieľ poskytnúť študentom obraz o našej aktuálnej predstave o svete. Jeho pointou by však malo byť dávať im aj kľúče od tmavých izieb našej ignorancie, a tak ich pripraviť na vzrušujúcu a nevyspytateľnú cestu k redukcii našej nevedomosti.
Autor: Ľubomír Tomáška, genetik
