BRATISLAVA. Slávnostné udeľovanie cien v štúdiu Slovenského rozhlasu vedci využili aj na pomenovanie slabých stránok slovenskej vedy – nedostatok financií či podceňovanie základného výskumu. Zhodujú sa však, že na Slovensku sa dá robiť kvalitná veda. Vyžaduje to však roky tvrdej práce a často aj pomoc štrukturálnych fondov.
Víťaz kategórie Vedec roka Fedor Gömöry získal ocenenie za výskum v oblasti elektrotechniky. Zameriava sa na správanie supravodičov v magnetických poliach.
„Existujú supravodiče, ktoré sú schopné prenášať elektrický prúd bez odporu, no potrebujú byť chladené na nízku teplotu. Pracujeme na tom, ako z týchto materiálov vymyslieť užitočné uplatnenia v elektrotechnike. Napríklad prenášať energiu s menšími stratami,“ vysvetľuje Gömöry. Príkladom zo sveta sú magnetické rezonančné tomografy či Nobelovou cenou ocenený urýchľovač častíc v CERNE.
„Pre budúcnosť slovenskej vedy je oveľa dôležitejšia súťaž o granty Agentúry na podporu výskumu a vývoja, prosím, venujme jej pozornosť,“ upozornil v ďakovnej reči Gömöry. Verí, že súťaž sa zlepšuje v transparentnosti a spravodlivosti. Považuje však za nešťastné, že agentúra už niekoľko rokov nevypisuje výzvy.
„Keď to tak bude, mladí ľudia sa budú zo sveta vracať na Slovensko realizovať svoje myšlienky. To bude dobré nie len pre vedu ale aj našu spoločnosť,“ povedal Gömöry.
Fedor Gömöry: Potvrdili sme magnetickú neviditeľnosťČítajte
Bez konkrétneho cieľa
Podľa vedkyne roka, molekulárnej onkologičky Lucie Kučerovej v jej práci nemôže byť úplne konkrétny cieľ.
„Keby som presne vedela, tak už to mám hotové,“ hovorí Kučerová. Najlepšie podľa nej je, ak si to vyjde úplne naopak ako si to človek vymyslel. Na vede je totiž zábavné hľadať dôvody prečo je to tak a prečo to funguje alebo nefunguje.
Niekoľkoročnou systematickou prácou v laboratóriách s kolegami dospela k výsledkom, ktoré možno považovať za veľmi efektívny protinádorový prístup na dosiahnutie dlhodobého vyliečenia istého typu nádorového ochorenia.
Kučerová cenu považuje za významné spoločenské ocenenie základného výskumu, ktoré robia na Ústave experimentálnej onkológie SAV.
Analytický chemik Ľubomír Švorc zo Slovenskej technickej univerzity si ocenenie Mladej osobnosti vedy zaslúžil aj výchovou študentov v rámci vedeckých prác. Viacerí, ktorých viedol, zaznamenali úspechy na študentských vedeckých podujatiach.
Ocenenie však získal najmä za vývoj nových, rýchlych a citlivých elektroanalytických metód, ktoré majú uplatnenie v potravinárskej, klinickej a environmentálnej oblasti.
Vybavenie z fondov
Osobnosťou roka v programoch Európskej únie sa stal Pavol Miškovský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v KE. Patrí k medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti biofyziky a biofotoniky, je autorom vyše 110 publikácií.
Cenu si nesmierne váži aj preto, že „jednou z mála, ktorá nie je pod politickým alebo komerčným tlakom.“
Štrukturálne fondy podľa neho vytvárajú technologické zázemie na to, aby sa Slovenská veda presadila na medzinárodnej úrovni. Nesúhlasí s všeobecne príjemným názorom, že najlepší vedci zo Slovenska pracujú v zahraničí.
„Myslím si, že tí najlepší pracujú u nás doma,“ povedal Miškovský.
V kategórii Osobnosť roka v oblasti technológií získal ocenenie Sergej Hloch, odborník na technológie vodného prúdu. Ocenenie získal za vynikajúce výsledky vo výskume a prínos v medzi disciplinárnej spolupráci v oblasti progresívnych vedeckých technológií.
Cenu považuje za fantastický odkaz do budúcnosti, že „aj veľké myšlienky môžu vznikať v takej malej krajine ako je Slovensko.“
Novosť a originalita
Laureátov vybrala šesťčlenná hodnotiaca komisia z takmer 50-tich nominácií. Zohľadňovali sa predovšetkým publikačné výstupy, citačný ohlas za posledné dva roky a prestíž časopisu, v ktorom boli práce publikované a podiel oceneného autora.
Súťaž organizuje Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností.
„Verím že súťaž prispeje k tomu, aby slovenská spoločnosť viac vnímala vedu a výskum ako nevyhnutnú podmienku svojej ďalšej existencie a rozvoja. Aby vnímala, že pre vyspelú európsku spoločnosť je podpora vedy a výskumu povinnosť, nie možnosť,“ povedala predsedníčka hodnotiacej komisie Eva Majková. „Striktné delenie výskumu na základný a aplikovaný, je už prekonané.“
Hlavným atribútom pri hodnotení je novosť a originalita výsledkov v medzinárodnom meradle. Tie dokáže splniť aj základný výskum.
