SME

Fedor Gömöry: Potvrdili sme magnetickú neviditeľnosť

„Fedor počuj, my robíme na neviditeľnosti a bolo by dobré, keby to niekto experimentálne overil,“ spomína Fedor Gömöry, ako mu španielsky vedec navrhol spoluprácu.

Doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc. (1952) pracuje na Elektrotechnickom ústave Slovenskej akadémie vied a je vedeckým sekretárom SAV. Vyštudoval Fakultu elektrotechniky a informatiky STU, neskôr sa presunul na SAV, kde sa venoval aplikovanému elektromagnetizmu.Doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc. (1952) pracuje na Elektrotechnickom ústave Slovenskej akadémie vied a je vedeckým sekretárom SAV. Vyštudoval Fakultu elektrotechniky a informatiky STU, neskôr sa presunul na SAV, kde sa venoval aplikovanému elektromagnetizmu. (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Slovenský tím z SAV tak vytvoril magnetický plášť neviditeľnosti a publikoval to v Science.

Hovorilo sa o objave plášťa neviditeľnosti. V čom spočíva tá neviditeľnosť?

„My sme ho najmä neobjavili. Potvrdili sme teoretickú myšlienku, ktorá hovorí, že je možné vytvoriť objekt, ktorý keď vložíme do magnetického poľa, tak v ňom magnetické pole nebude a v jeho okolí sa magnetické pole nezmení.“

My môžeme do objektu čosi vložiť – pole či iný objekt – ktoré zvonku „magneticky“ neuvidíme?

„To je ďalší krok. V podstate sme vyskúšali tie vlastností plášťa, ktoré hovoria, že v okolí je takmer neviditeľný a vo vnútri nie je pole. Zatiaľ sme neotestovali to, keď do vnútra vložíme predmet.“

Prečo?

„Máme pocit, že veľa veciam nerozumieme. Chceme pokračovať tak, a by sme mohli meniť tvar. V súčasnosti je to nejaká trubka, no chceli by sme vyskúšať iné tvary. A chceli by sme vyskúšať dať tam naozaj objekt tak, že ho zvonku magneticky nevidieť alebo naopak, že nereaguje na vonkajšie pole. Veľký problém však je, či z objektu, ktorý funguje v dvojrozmernom riešení, sa dá urobiť čosi trojrozmerné – teda zo všetkých strán. Na to zatiaľ nemáme výpočtové metódy a nemá ich nik. To môže byť problém, na ktorom teraz zamrzneme. A takých problémov je veľa.“

Akých?

„Napríklad sme limitovaní tým, že supravodivé pásky, ktoré sú k dispozícii, majú šírku len dvanásť milimetrov. Z takýchto pások by sme museli objekt poskladať.“

A to je problémom?

„Obávam sa, že keď nebudú súvislo spojené, nebude to dobre fungovať.“

Navyše potrebujete tekutý dusík a strašnú zimu.

„Potrebujeme tekutý dusík, no s tým nič nespravíme. Robíme s takzvanými vysokoteplotnými supravodičmi, ktoré potrebujú kvapalný dusík. Ak by sa však objavili také, ktoré pracujú s vyššími teplotami, tak tú vrstvu nahradíme a vlastnosti by sa v podstate nemali zmeniť.“

Vy ste teda prišli s čímsi, čo predbehlo naše súčasné fyzikálne vedomosti a materiálové možnosti a vedci vás teraz budú dobiehať?

„To by som nepovedal. Teoretické vedomosti a myšlienky tu boli. Bolo to dokonca teoreticky odôvodnené metódami, ktoré nik nespochybnil. Žiaden fyzik tak nepochyboval, že by to malo takto fungovať.“

Čiže vy ste dokázali, že princíp funguje?

„Áno.“

Ale nemáme materiály, aby to mohlo fungovať v normálnych podmienkach.

„Máte pravdu. Toto vlastne môže podnietiť materiálový výskum, napríklad že supravodivé pásky sa na tento účel budú vyrábať širšie.“

Predstaviť si totiž, že niekto so sebou ťahá dusíkovú bombu na letisko, aby skryl pred detektormi pištoľ, je asi dosť absurdné.

„Áno.“

Ale ak bude nový materiál, skryť by to išlo?

„Na základe tých vedomostí, ktoré mám, asi áno. Princíp by asi fungoval.“

Plánujete vo výskume pokračovať?

„Budeme. Nie sme totiž spokojní, že to tienenie je iba dvojrozmerné.“

Výsledkom by tak nemala byť malá rúrka, ale škatuľka?

„Áno. Pretože ak máte rúrku, na koncoch máte vždy deformáciu. My sme totiž robili ten náš sken nad stredom tej rúrky. Postupne k okrajom sa to už zhoršovalo a deformácia je tam vždy väčšia.“

A nevieme tu rúrku stočiť do kruhu?

„Keby sme ju stočili, išlo by to. Lenže to by sme mali iný problém, nedostali by sme do nej žiadneho človeka. Alebo objekt. Preto uvažujeme, či namiesto rúrky by sme nemohli mať nejaké „céčko“.“

Fér a nefér

Koľko trval ten výskum?

„Tri mesiace od toho, keď sme si povedali, že to chceme vyskúšať až po okamih, keď sme poslali rukopis do redakcie Science.“

Ako ste sa dozvedeli, že štúdia v prestížnom magazíne vyjde?

„Poslali nám informáciu. Stalo sa tak vo februári. Bolo to samozrejme obrovské zadosťučinenie. Ale musím sa priznať, že som trošku tušil, že by to mohli zobrať.“

Na základe čoho?

„Toto je experimentálne potvrdenie nejakej myšlienky. Robili sme ho tu, desaťkrát sme si to overili, všetko namerali. Potom už naozaj môžete len ťažko nájsť nejakú chybu, čosi tomu vyčítať.“

Prečo?

„Ak to zredukujem na podstatu, my sme prezentovali výsledok nejakého merania. A to, že sme dohromady ten objekt poskladali tak, aby dával výsledok, ktorý chceme, to už je detail.“

Je publikovanie v takomto magazíne to najviac, čo sa dá vo vašom odbore dosiahnuť?

„Je to tá kategória. Sú v podstate dva časopisy – Science a Nature – ktoré sú považované za najvyššiu kategóriu a nie sú zamerané na jeden odbor. My gro svojej práce publikujeme v časopisoch zameraných na supravodivosť, ktoré zďaleka nemajú taký dopad. Ale nerád by som hodnotil, čo je viac, a čo je menej. Impact faktor je však vyšší, a pravdepodobne na to bude najviac citácií, aké som v živote kedy mal na hocakú publikáciu. A odozva bude početná. No ja si napríklad vážim aj iné práce.“

Aké?

„Napríklad sme ukázali, že ak v supravodivom kábli, ktorý je zo supravodivých vodičov, nemajú pri kontaktovaní všetky odpory rovnakú veľkosť, tak sa prúd rozdelí nerovnomerne a vznikajú dodatočné problémy pri meraní i dodatočné straty. To bola práca, ktorá trvala tri roky, a keď sa nám to podarilo všetko dokázať a časopis to publikoval, bol som veľmi spokojný. Považujem to za veľmi cenný výsledok. Aj keď naň možno dosiaľ bolo desať citácií.“

Nie je toto vo vedeckom svete nefér? Na čomsi pracujete tri roky, desať rokov či celý život, a takmer nik si to nevšimne. A na čomsi inom chvíľku, a zrazu je záujem?

„Nefér by bolo, keby niekomu na základe takéhoto porovnávania výskum zakázali. Alebo iný dostal prehnanú podporu. No fér je to zase v tom, že keď robíte v nejakej úzko špecializovanej oblasti, tak je ten ohlas automaticky menší. Ale máme slobodu vedeckého bádania a my si vyberáme, čo budeme robiť – či sa budeme venovať populárnejším témam, alebo témam, ktoré sú veľmi ťažké a vyžadujú aj veľa práce. To je naša voľba.“

Exituje tlak, aby ste sa venovali populárnejším veciam?

„Nenazval by som to tlakom. No myslím si, že keď sa napríklad na Slovensku sťažujeme na to, že veda je slabo financovaná, tak je aj povinnosťou nás ako vedcov nejakým spôsobom ľuďom viac vysvetľovať, čo vlastne robíme. Presviedčať ich, že tie prostriedky, ktoré do vedy idú, sa používajú na niečo, čo má zmysel.“

Keď hovoríte o vysvetľovaní, museli ste už neviditeľnosť „vysvetľovať“ aj zahraničným novinárom?

„Sporadicky. Predpokladám však, že hlavný nápor je na kolegu Alvara Sancheza, pretože ten je korešpondujúci autor tohto článku. My sme sa tak dohodli, keďže nemáme skúsenosti s medzinárodnými žurnalistami, a toto je vlastne naša prvá skúsenosť s takýmto nejakým väčším mediálnym ohlasom. On takéto skúsenosti má, tak sme sa dohodli, že gro kontaktov smeruje k nemu.“

piano-veda.jpg

Príliš skromní?

Prvým autorom štúdie ste vy?

„Áno, to som ja.“

Čo to znamená?

„Znamená to, že ťažisko práce bolo u nás.“

Nemrzí vás, že slávnym – a asi zveličujeme – bude pán Sanchez?

„Nemrzí. On s tým má kopu roboty. Vy teraz o chvíľu odídete a ja sa môžem venovať vede. On sa musí sa stále pozerať, komu má ešte odpovedať, a potom odpovedať. Okrem toho – Alvaro v tejto oblasti už niečo spravil. Jeho už Science vzhľadom na predošlý teoretický článok kontaktovali a niečo sa ho pýtali a je teda v tejto oblasti známy. Čiže sme to brali aj tak, že ak on bude korešpondujúci autor, je väčšia šanca.“

V čom?

„Aby im mohol povedať: keď ste sa minule pýtali, že či je experimentálna šanca tie moje tvrdenia overiť, no tak tu je článok, kde sme to overili.“

Nie ste zbytočne skromný? Nie je to aj v tom, že sa slovenskí vedci nevedia alebo nechcú predať?

„Dobrá otázka. V mojom prípade to je už možno bezpredmetné, ale možno to takto treba predložiť mladším kolegom.“

Ale tým môže zase dvadsať rokov trvať, kým na čosi prídu.

„Ale kde. Už majú dvere otvorené a uvažujú inak.“

Ako sú na tom naše laboratóriá? Keď idete niekam von, majú tam prístroje, ktoré my nie?

„Musíme rozlišovať tri kategórie výskumu. Teoretický, experimentálny a technologický. Technologický vyžaduje zariadenia napríklad na prípravu materiálov. A v tom veľmi zaostávame. Vlastne až teraz sa vďaka štrukturálnym fondom začínajú budovať prvé pracoviská, kde sa dá niečo zhotoviť. Naša skupina robí experimentálny výskum. Na to potrebujete podstatne menej. Potrebujete na to meracie prístroje a my sme sa v podstate vybavili vďaka európskym rámcovým programom.“

Koľko stál váš výskum? Hovorili ste o 30 eurách?

„Pozor, na kúpenie materiálov by vám stačilo tridsať eur.“

A za ne ste kúpili čo?

„Supravodivú pásku, feromagnetický materiál a izolačnú pásku. Ale štúdia v Science je samozrejme výsledkom aj rokov predtým. Na to potrebujete ľudí, ktorí tým veciam rozumejú. Máme tu prístroje a výpočtové programy – to sú investície vďaka európskym projektom, ktoré nás dostali na úroveň, že v tejto našej experimentálnej oblasti sme vybavení zhruba ako naši západní kolegovia.“

Prečo španielsky tím Alvara Sancheza oslovil práve vás?

„To sa asi treba spýtať ich, ale mám hypotézu. Jednak sa s Alvarom Sanchezom poznáme už dvadsať rokov, a dokonca máme niekoľko spoločných publikácií. Jeden jeho bývalý doktorand sa u nás usadil. Vzťahy medzi skupinami sú veľmi dobré. V podstate sa z času na čas kontaktujeme s tým, že pozri, mám takúto zaujímavú vec, dalo by sa s tým niečo urobiť? A to bol tento prípad. Povedal Fedor počuj, my teraz robíme na takejto neviditeľnosti a bolo by dobré, keby to niekto experimentálne overil. Tak sme o tom diskutovali a on hovorí, že to dokážem buď ja, alebo ich bývalý kolega, ktorý je Číňan. A to bola ich voľba.“

Číže Španieli prišli s teoretickým konceptom a vy ste to overili?

„Áno.“

Iba päťtisíc

Ako to funguje na Slovensku, keď vedec na čosi príde. Dostane prémie?

„Ako kde. U nás na ústave, ktorý je podľa mňa jedným z najlepších ústavov akadémie, sú každý rok také semináre, kde sa jednotlivé tímy prezentovali. A to je tlak, aby ste mali vyššie ambície.“

A budú teda tie prémie?

„Áno, na našom ústave máme posledné roky zavedený systém, že za každú publikáciu sú prémie. Tie rozdeľuje prvý autor, čiže nie sú za také publikácie, keď je prvý autor odinakiaľ, len keď je z ústavu.“

To ste vy.

„Takže budem rozdeľovať prémie. Tá prémia sa vypočíta podľa vzorca, ktorý obsahuje základ plus koeficient podľa impact faktora.“

Čiže budú vyššie, keďže ten je cez tridsať?

„Bude to najvyššia prémia, aká na ústave bola vyplatená. Pre nás troch rozdelíme zhruba päťtisíc eur.“

Máte nejaký vedecký sen?

„To je ťažká otázka. Hovorí sa totiž, pozor na sny, lebo sa môžu splniť. Ja som asi realista a neviem o veciach dobre snívať. Bol by som však veľmi rád, keby raz, až odídem do penzie, to tu fungovalo minimálne tak dobre alebo dokonca ešte lepšie.“

A sen, že tu zhotovíme zariadenie, ktoré odtieni pacientom kardiostimulátory?

„My ho tu nezhotovíme. Pretože aby ste ho zhotovili, potrebujete asi desať rôznych povolení. To treba zveriť nejakej firme, ktorá sa týmito vecami zaoberá. Na Slovensku sa často robí taká skratka, že vedci by mali čosi realizovať. Ale vedci nie sú dobrí realizátori. A my navyše robíme základný výskum, aj keď už má taký krok k aplikovanému výskumu. Viem si však predstaviť, že by sa ten náš objekt začal predávať. A že by si to povedzme stredné školy kúpili, aby to demonštrovali. Ale nedokážem vypočítať, koľko by bolo tých škôl a akú by som mal dať cenu, aby to nebolo stratové. Na to sú iní ľudia.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu