Späť na zoznam pravekých príšer >>
Nič si nenahovárajme, pažravé sú tie zvieratá. Rybám nestačilo jedlo vo vode. Stali sa z nich obojživelníky, aby mohli na pobreží jesť bezstavovce, čiže metrové stonožky, pavúky a škorpióny.
Bezstavovce sa potom rozšírili aj do vnútrozemia, lebo rastliny prišli na to, ako neuschnúť. Obojživelníky vyrazili za nimi a stali sa z nich plazy.
Plazy ovládli súš – prvý raz synapsidy v prvohorách a druhý raz archosaury v druhohorách. Ibaže skupín plazov bolo obrovské množstvo. To si to tie ostatné skupiny nechali len tak, bez vývoja?
Veruže nie. Normálne si dupli nohou v rozčapenom postoji a hybaj s plačom nazad do vody. Na súši nemali šancu, zato v mori mali evolučne navrch. A tak v druhohorách ovládli plazy aj všetky moria.
Druhý pokus krokodílov
Obdobie: stredný až pozdný trias
Veľkosť: 21 m
Špecialita: najväčší vodný plaz v histórii
Výskyt fosílií: USA, Kanada, Čína
V druhohornom mori by ste sa kúpať nechceli. Nie že by nebolo teplé. Počas triasu bola povrchová teplota miestami až 38 stupňov Celzia, na juru čakajme ochladenie na 20 stupňov, ale vyčasí sa cez kriedu na 36.
Ide o to, s čím by ste si zaplávali. Po 97-percentnom vymretí morskej fauny medzi permom a triasom bolo mnoho možností, ako zazveriť vodstvá. Z nejakých príčin sa však príroda zbláznila a všetko malo strašné zuby a meralo vyše päť metrov.
Napríklad, krokodílotvaré mali koncom triasu svojich pätnásť miliónov rokov slávy, kým ich vyhodili zo sedla svižnejšie archosaury, menovite dinosaury.
Vo vodách sa krokodílotvarým darilo o poznanie viac. Rod Metriorhynchidae bol ako námet na céčkový horor: