Desať najstrašnejších príšer z praveku. Deti ich poznajú, pozrite si ich aj vy

Každá z nich je postavou v najkošatejšom, najdramatickejšom a najzáhadnejšom príbehu, aký možno rozprávať. V príbehu o tom, ako vznikal dnešný život.



Kliknutím na obrázky prejdete na články




V roku 1986 napísal Juraj Mravec starší na kraj stránky dobovej Pravdy drobný článoček; taký, aký sa dáva do novín, keď je primálo miesta na fotku. Bola to anekdota zo života: Miro Žbirka odohral koncert pre deti na festivale bábkového divadla a keď ho malý chlapec poprosil o autogram, Žbirka sa ho spýtal, či pozná jeho pesničky. Chlapec povedal, že nie, ale pozná brontosaura, stegosaura a allosaura a že či ich pozná aj Miro Žbirka. Nepoznal.

Odvtedy sa veľa nezmenilo. Ďuro Mravec je podnes novinár. Vzťah Mira Žbirku k paleontológii je podľa nášho vedomia naďalej indiferentný. Ten malý chlapec je autor týchto riadkov.

Zmenil sa brontosaurus, ktorému medzičasom našli správnu lebku a voláme ho už Apatosaurus. Zmenilo sa aj jeho zobrazenie – démon kýs’ škaredý už nevlečie chvost po zemi, má ho vystretý, aby vyvažoval dlhý krk.

Dinosaurov som prvýkrát videl v predškolskom veku v knižkách Josefa Augustu Zaviaty život a Ztracený svět na nádherných ilustráciách Zdeňka Buriana. Malého chlapca vzali za srdce. Pre ne sa učil kresliť a čítať, lebo chcel vedieť viac, viac a viac.

Josef Augusta tieto knižky napísal v 40. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa stav poznania našej prehistórie posunul o kilometre. Paleontológii začali pomáhať izotopové analýzy chemických prvkov, genetika s rozlúštenou DNA a meraním molekulárnych hodín, počítačové biomechanické modely, tomografia…

Vieme oveľa viac o tom, ako praveké tvory vyzerali, ako sa pohybovali, ako lovili, kde žili, prečo vymreli a čo nám po nich zostalo. Aj niekto iný chcel vedieť viac, viac a viac a nezľakol sa toho, že odpovedať si už musí sám vlastným výskumom.

To podstatné sa však nemení – pred miliónmi rokov na tejto planéte žili fascinujúce tvory. Každý z nich je postavou v najkošatejšom, najdramatickejšom a najzáhadnejšom príbehu, aký možno rozprávať. V príbehu o tom, ako vznikal dnešný život.

Tento náš výber je len takým vedeckým bulvárom, kde je množstvo povrchných skratiek (a asi aj chýb) a viac slovnej ekvilibristiky, než by sa na článok o vede patrilo. Má jediný účel – vziať za srdce chlapcov a dievčatá a vybrať sa s nimi na výlet.

Aby tiež chceli vedieť viac, viac, viac. A aby nám jedného dňa povedali, ako to bolo. Presnejšie, ako sme to hovorili my im.

Téma: Dinosaury


Článok je zaradený aj do ďalších tém Praveké príšery

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

DOMOV

Smer opúšťajú nitrianski členovia, nepáčia sa im kšefty

Predseda miestneho klubu je nespokojný.

KOMENTÁRE

SPD či FDP, to je otázka

Ak skončí SPD zase ako menšia vládna strana, z tieňa kresťanských demokratov nevylezie nikdy.

Neprehliadnite tiež

TECH_FM

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Strašia vás baktérie na mobile? Vymysleli "umývačku"

Nová nabíjačka dezinfikuje mobily, používa na to ultrafialové žiarenie.

Gates: Ctrl-Alt-Del bola chyba, malo to byť špeciálne tlačidlo

Dnes už túto kombináciu používajú viac v podnikoch ako domácnostiach, kedysi krotila počítače.

DETSKÁ RUBRIKA

Kone nám tisícky rokov uľahčujú život. Svoju silu si neuvedomujú

Splašený kôň môže človeku ublížiť, ak urobí nečakaný skok alebo vyhodí kopytami, nerobí to však schválne. Kone totiž nie sú agresívne.