Desať najstrašnejších príšer z praveku. Deti ich poznajú, pozrite si ich aj vy

Každá z nich je postavou v najkošatejšom, najdramatickejšom a najzáhadnejšom príbehu, aký možno rozprávať. V príbehu o tom, ako vznikal dnešný život.



Kliknutím na obrázky prejdete na články




V roku 1986 napísal Juraj Mravec starší na kraj stránky dobovej Pravdy drobný článoček; taký, aký sa dáva do novín, keď je primálo miesta na fotku. Bola to anekdota zo života: Miro Žbirka odohral koncert pre deti na festivale bábkového divadla a keď ho malý chlapec poprosil o autogram, Žbirka sa ho spýtal, či pozná jeho pesničky. Chlapec povedal, že nie, ale pozná brontosaura, stegosaura a allosaura a že či ich pozná aj Miro Žbirka. Nepoznal.

Odvtedy sa veľa nezmenilo. Ďuro Mravec je podnes novinár. Vzťah Mira Žbirku k paleontológii je podľa nášho vedomia naďalej indiferentný. Ten malý chlapec je autor týchto riadkov.

Zmenil sa brontosaurus, ktorému medzičasom našli správnu lebku a voláme ho už Apatosaurus. Zmenilo sa aj jeho zobrazenie – démon kýs’ škaredý už nevlečie chvost po zemi, má ho vystretý, aby vyvažoval dlhý krk.

Dinosaurov som prvýkrát videl v predškolskom veku v knižkách Josefa Augustu Zaviaty život a Ztracený svět na nádherných ilustráciách Zdeňka Buriana. Malého chlapca vzali za srdce. Pre ne sa učil kresliť a čítať, lebo chcel vedieť viac, viac a viac.

Josef Augusta tieto knižky napísal v 40. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa stav poznania našej prehistórie posunul o kilometre. Paleontológii začali pomáhať izotopové analýzy chemických prvkov, genetika s rozlúštenou DNA a meraním molekulárnych hodín, počítačové biomechanické modely, tomografia…

Vieme oveľa viac o tom, ako praveké tvory vyzerali, ako sa pohybovali, ako lovili, kde žili, prečo vymreli a čo nám po nich zostalo. Aj niekto iný chcel vedieť viac, viac a viac a nezľakol sa toho, že odpovedať si už musí sám vlastným výskumom.

To podstatné sa však nemení – pred miliónmi rokov na tejto planéte žili fascinujúce tvory. Každý z nich je postavou v najkošatejšom, najdramatickejšom a najzáhadnejšom príbehu, aký možno rozprávať. V príbehu o tom, ako vznikal dnešný život.

Tento náš výber je len takým vedeckým bulvárom, kde je množstvo povrchných skratiek (a asi aj chýb) a viac slovnej ekvilibristiky, než by sa na článok o vede patrilo. Má jediný účel – vziať za srdce chlapcov a dievčatá a vybrať sa s nimi na výlet.

Aby tiež chceli vedieť viac, viac, viac. A aby nám jedného dňa povedali, ako to bolo. Presnejšie, ako sme to hovorili my im.

Téma: Praveké príšery


Článok je zaradený aj do ďalších tém Pravek, Dinosaury

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.

Neprehliadnite tiež

Medve´d malajský v Zoo.
Výstavba projektu ITER (Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) v decembri 2017.
Ilustračné foto.
na projekte S-case pracuje aj Martin Pekarčík z Lekárskej fakulty UK. Na snímke počas slávnostného oceňovania výnimočných študentov a pedagógov v aule Univerzity J. A. Komenského v Bratislave.

Dvaja americkí astronauti začali vo vesmíre výmenu batérií na ISS

Astronauti vymenia tri zastarané batérie za silnejšie lítiovo-iónové.

Astronauti by mali v otvorenom vesmíre podľa plánu pracovať niekoľko hodín.