Späť na zoznam pravekých príšer >>
Ľudská história je plná velikášskych civilizácií, ktoré sa považovali za neporaziteľné. Až kým ich o opaku nepresvedčili niektorí nájazdníci. Ani v prírode to nebolo inak. V kambriu, keď moriam vládli článkonožce ako Anomalocaris, vyzerali naši predkovia ako také sploštené červíky.
Pri pohľade na dvaapolcentimetrového tvora nazvaného Haikouichthys sa len veľmi ťažko budeme biť do pŕs od hrdosti, že my stavovce raz dobyjeme planétu.
Aj počas ordoviku a silúru, keď sa vyskytovali také zverstvá ako deväťmetrové hlavonožce Cameroceras a dvojmetrové vodné škorpióny rodu Euryptera, boli predkovia stavovcov stále sedmoslivkári mora, nanajvýš dvadsaťcentimetrové pancierované placky bez poriadnych čeľustí.
A predsa – sotva od začiatku kambria ubehlo nejakých 126 miliónov rokov, nastal devón a všetkým sme to poriadne ukázali. Teda, naši pradávni predkovia.
Vek rýb
Obdobie: neskorší devón
Veľkosť: 10 m
Špecialita: čeľuste so stiskom 55 MPa
Výskyt fosílií: Severná Amerika, Poľsko, Belgicko, Maroko
Devón je obdobie prvohôr, ktoré datujeme približne 416 až 359 miliónov rokov pred naším letopočtom.
Póly zeme nemajú ľadové pokrievky a kontinenty sú iba tri – Sibéria, Euramerika a Gondwana. Priemerná teplota je o 6 stupňov Celzia vyššia ako dnes, oxidu uhličitého je v atmosfére tiež veľa, lebo rastliny len nedávno začali okupovať súš.
Ich evolučným hitom sú prieduchy, ktoré pomáhajú zadržať vodu v tele rastliny a experimentovanie so špecializáciou buniek na rozvod vody po rastline. Vzniká prvé drevo. A dominantou súše sú osemmetrové homole húb Prototaxites.
Ale o devóne sa hovorí aj ako o veku rýb. To preto, že sa úžasne rozšírila ich pestrosť na tisícky druhov i preto, že sa stali absolútnymi vládcami morí a začali s prvými pokusmi o osídlenie súše.
K tomuto víťazstvu rybám pomohli tri veci.
