SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky
PRAVEKÉ PRÍŠERY

Prvá príšera z praveku? Moriam vládla ozrutná kreveta

Keď moriam vládli trilobity, zjavil sa vyše metrový predátor Anomalocaris.

(Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

Späť na zoznam pravekých príšer >>

Absolútnymi kráľmi súčasnej fauny sú cicavce. Obsadili všetky biotopy a dostali sa na vrchol takmer všetkých potravinových reťazcov na zemi, pod zemou aj vo vode. Ale sú to príšery, z ktorých ide strach?

Ani náhodou: tesáky schované v osrstených papuliach, pazúry zatiahnuté v mäkkých labách, všetky svaly a ostré hrany zakryté a zaoblené vrstvou tuku a kožušiny. Posledný naozaj desivý cicavec bol šabľozubý tiger Smilodon a o toho sme prišli pred desaťtisíc rokmi, lebo chudákovi pomreli mastodonty. Odvtedy je to tu taká plyšová nuda.

Kedysi však bývalo lepšie. Svedčí o tom krokodíl a jeho bratranci aligátor, gaviál a kajman - živé spomienky na časy papúľ plných zubov a tiel plných ostňov, na časy, keď na zemi vládli naozajstné príšery.

Drobný život

Fakty
Anomalocaris

Obdobie: rané až stredné kambrium

Veľkosť: do 1 m

Špecialita: obor medzi blchami

Výskyt fosílií: Burgesské bridlice a Chengjiang

Začiatky bývajú ťažké a na úsvite života príroda len nesmelo prešľapovala. Sú prvohory, ich prvá perióda kambrium, a keby mal kto, písal by sa rok medzi 542 000 000 až 488 300 000 pred naším letopočtom.

Na súši bolo vtedy pusto, črtajú sa nanajvýš tak lišajníky a prvé huby. V mori je však už živo. Darí sa hubkám, ramenonožcom aj hlavonožcom, ale najmä trilobitom, ktorých dnes poznáme vyše 15-tisíc druhov.

Vŕtajú sa v bahne a piesku plytkých morí, filtrujú vodu, žerú riasy a aj všetkých slabších a menších.

Všetka fauna sú však len také maličké morské blchy. Trilobit z Cesty do praveku veľký ako dlaň je mimoriadne urastený exemplár; tie, ktoré sa našli u nás v Dobšinej či Ochtinej zväčša nemajú ani centimeter.

Teraz si však predstavte, čo za príšeru vtedy bol takmer metrový (a podľa nálezov z Číny možno až dvojmetrový) Anomalocaris. Tento prastarý článkonožec vyzeral ako zlý sen každého slušného rybára

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3HH7 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M3HH7 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Praveké príšery

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Dinosaury, Pravek
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.
Stĺpček Petra Schutza

Experiment avantgardný ako celoplošné testovanie

Ďalší pochod Slovenska po neprebádaných tretích (štvrtých) cestách boja s covidom.

Peter Schutz
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.

Neprehliadnite tiež

Vizualizácia - ClearSpace zachytáva odpadok.

Číňania tvrdia, že dosiahli kvantovú nadvládu

Míľnik dosiahol už druhý stroj na svete.

Ilustračné foto.
Podcast Tech_FM

Grónsky ľad sa už nikdy nemusí spamätať

Nové správy z vedy.

Marián Brestič