Späť na zoznam pravekých príšer >>
Absolútnymi kráľmi súčasnej fauny sú cicavce. Obsadili všetky biotopy a dostali sa na vrchol takmer všetkých potravinových reťazcov na zemi, pod zemou aj vo vode. Ale sú to príšery, z ktorých ide strach?
Ani náhodou: tesáky schované v osrstených papuliach, pazúry zatiahnuté v mäkkých labách, všetky svaly a ostré hrany zakryté a zaoblené vrstvou tuku a kožušiny. Posledný naozaj desivý cicavec bol šabľozubý tiger Smilodon a o toho sme prišli pred desaťtisíc rokmi, lebo chudákovi pomreli mastodonty. Odvtedy je to tu taká plyšová nuda.
Kedysi však bývalo lepšie. Svedčí o tom krokodíl a jeho bratranci aligátor, gaviál a kajman - živé spomienky na časy papúľ plných zubov a tiel plných ostňov, na časy, keď na zemi vládli naozajstné príšery.
Drobný život
Obdobie: rané až stredné kambrium
Veľkosť: do 1 m
Špecialita: obor medzi blchami
Výskyt fosílií: Burgesské bridlice a Chengjiang
Začiatky bývajú ťažké a na úsvite života príroda len nesmelo prešľapovala. Sú prvohory, ich prvá perióda kambrium, a keby mal kto, písal by sa rok medzi 542 000 000 až 488 300 000 pred naším letopočtom.
Na súši bolo vtedy pusto, črtajú sa nanajvýš tak lišajníky a prvé huby. V mori je však už živo. Darí sa hubkám, ramenonožcom aj hlavonožcom, ale najmä trilobitom, ktorých dnes poznáme vyše 15-tisíc druhov.
Vŕtajú sa v bahne a piesku plytkých morí, filtrujú vodu, žerú riasy a aj všetkých slabších a menších.
Všetka fauna sú však len také maličké morské blchy. Trilobit z Cesty do praveku veľký ako dlaň je mimoriadne urastený exemplár; tie, ktoré sa našli u nás v Dobšinej či Ochtinej zväčša nemajú ani centimeter.
Teraz si však predstavte, čo za príšeru vtedy bol takmer metrový (a podľa nálezov z Číny možno až dvojmetrový) Anomalocaris. Tento prastarý článkonožec vyzeral ako zlý sen každého slušného rybára
