Prvá príšera z praveku? Moriam vládla ozrutná kreveta

Späť na zoznam pravekých príšer >>

Absolútnymi kráľmi súčasnej fauny sú cicavce. Obsadili všetky biotopy a dostali sa na vrchol takmer všetkých potravinových reťazcov na zemi, pod zemou aj vo vode. Ale sú to príšery, z ktorých ide strach?

Ani náhodou: tesáky schované v osrstených papuliach, pazúry zatiahnuté v mäkkých labách, všetky svaly a ostré hrany zakryté a zaoblené vrstvou tuku a kožušiny. Posledný naozaj desivý cicavec bol šabľozubý tiger Smilodon a o toho sme prišli pred desaťtisíc rokmi, lebo chudákovi pomreli mastodonty. Odvtedy je to tu taká plyšová nuda.

Kedysi však bývalo lepšie. Svedčí o tom krokodíl a jeho bratranci aligátor, gaviál a kajman - živé spomienky na časy papúľ plných zubov a tiel plných ostňov, na časy, keď na zemi vládli naozajstné príšery.

Drobný život

Začiatky bývajú ťažké a na úsvite života príroda len nesmelo prešľapovala. Sú prvohory, ich prvá perióda kambrium, a keby mal kto, písal by sa rok medzi 542 000 000 až 488 300 000 pred naším letopočtom.

Na súši bolo vtedy pusto, črtajú sa nanajvýš tak lišajníky a prvé huby. V mori je však už živo. Darí sa hubkám, ramenonožcom aj hlavonožcom, ale najmä trilobitom, ktorých dnes poznáme vyše 15-tisíc druhov.

Vŕtajú sa v bahne a piesku plytkých morí, filtrujú vodu, žerú riasy a aj všetkých slabších a menších.

Všetka fauna sú však len také maličké morské blchy. Trilobit z Cesty do praveku veľký ako dlaň je mimoriadne urastený exemplár; tie, ktoré sa našli u nás v Dobšinej či Ochtinej zväčša nemajú ani centimeter.

Teraz si však predstavte, čo za príšeru vtedy bol takmer metrový (a podľa nálezov z Číny možno až dvojmetrový) Anomalocaris. Tento prastarý článkonožec vyzeral ako zlý sen každého slušného rybára