BRATISLAVA. Stalo sa to extrémne krátko po veľkom tresku. Takmer v jedinom okamihu sa vesmír radikálne nafúkol a zväčšil svoj objem. Odvtedy sa síce stále rozpína, no oproti tejto divokej udalosti z raného kozmu rastie relatívne pomaly.
Dôležitejšie však je, že táto inflácia mohla po sebe zanechať stopy a fyzici by mohli na dôkazy po udalostiach krátko po veľkom tresku naraziť.
Preto, keď v polovici marca oznámil tím z antarktického ďalekohľadu BICEP2 na južnom póle, že našiel gravitačné vlny ukazujúce na infláciu, začalo sa okamžite hovoriť o jednom z najväčších objavov fyziky i Nobelovej cene.
Teraz sa ukazuje, že nadšenie mohlo prísť priskoro. A odborníci mohli vo svojej analýze urobiť chybu.
Raný vesmír
Vesmír, nech sa pozrieme ktorýmkoľvek smerom na nočnej oblohe, zapĺňa akési mikrovlnné pozadie - žiarenie, ktoré je stopou po mladom kozme. Jeho skúmaním sa vedci dokážu pozrieť na svet pred miliardami rokov. A práve v tomto pozadí mohla inflácia zanechať stopy vo forme špecifických gravitačných vĺn, ktoré už pred storočím predvídal Albert Einstein.
Ak by navyše počas tejto inflácie, v čase ohromných energií a teplôt, keď svetu vládla kvantová fyzika, už jestvovali gravitačné efekty, znamenalo by to ešte čosi ďalšie: že gravitácia dokáže fungovať v kvantovom svete. Takúto teóriu všetkého sa fyzikom už storočie nedarí vytvoriť, no bolo by jasné, že musí existovať.
„Myslel som si, že ich výsledky sú jasné,“ hovorí pre magazín Nature kozmológ Alan Guth, ktorý v roku 1980 s myšlienkou vesmírnej inflácie prišiel ako prvý. „No teraz sa situácia zmenila.“
Dvojica nových štúdií podľa Nature naznačuje, že astronómovia z BICEP2 mohli urobiť chybu. Pri dôkaze raných gravitačných vĺn mohli ich výsledky skresliť galaktický prach i vplyv gravitácie – takzvaná gravitačná šošovka. V oboch prípadoch by bola výsledkom podobná polarizácia, ktorá mala dokazovať existenciu inflácie.
Počkať na ďalšie výsledky
Výskum na antarktickom teleskope BICEP2 sa síce pripravuje na publikáciu, no dosiaľ nevyšiel v žiadnom z vedeckých magazínov.
Tím však priznáva, že keď svoje dáta očisťovali od vplyvu súčasného galaktického prachu – kľúčovom kroku pri hľadaní stôp po ranom vesmíre – vychádzali z nedokonalých údajov z vesmírneho observatória Planck. Získali ich na odbornej konferencii a išlo len o predčasné výsledky.
„Na základe toho, čo dnes vieme, nemáme zatiaľ žiadny jasný dôkaz za tieto gravitačné vlny či proti nim,“ zdôrazňuje preto astrofyzik Uroš Seljak z Kalifornskej univerzity v Berkeley.
Tím z teleskopu BICEP2 si za svojimi predbežnými výsledkami stojí. Kľúčové teraz bude, aké informácie prinesie práve kozmický Planck, ktorý v októbri zverejní vlastnú mapu vesmíru. Prípadne aké budú výsledky ďalších experimentov, ktoré podobne ako ďalekohľad na južnom póle skúmajú mikrovlnné pozadie kozmu.
