BRATISLAVA. Ak sa to potvrdí, bude to jeden z najzásadnejších objavov modernej kozmológie. Priama, jednoznačná stopa po období krátko po veľkom tresku, následok po okamihoch, ktoré vyformovali celú podstatu vesmíru. Práve ony dali odpoveď na otázku, prečo astronómovia všade na nočnej oblohe vidia rovnaké fenomény a prečo je hmota v kozme rozložená rovnomerne a v princípe aj s rovnakou hustotou.
Krátko po veľkom tresku totiž prebehla inflácia. Za menej ako sekundu sa vesmír extrémne rýchlo nafúkol, podobne ako keď nafúknete balón či trhnutím rozložíte poskladaný papier. Ak ďalšie prístroje potvrdia objav gravitačných vĺn z Antarktídy, priamych pozostatkov práve po tejto inflácii, môžeme hovoriť o Nobelovej cene za fyziku.
No podobne ako v prípade minuloročného Higgsovho bozónu bude švédska Kráľovská akadémia vied stáť pre zložitou dilemou: komu ju vlastne udeliť?
Kandidátov je viac?
Fakty
Potvrdenie inflácie
Experiment BICEP2 na južnom póle narazil na polarizované gravitačné vlny v kozmickom mikrovlnnom pozadí.
Sú to stopy po inflácii raného kozmu.
Myšlienka inflácie vesmíru sa objavila pred viac ako tromi desaťročiami. Americký fyzik Alan Guth tento proces vrátane slova inflácia navrhol v roku 1980. Jeho teoretická konštrukcia mala dať odpoveď na niektoré predchádzajúce problémy fyziky: teórie totiž nedokázali dobre vysvetliť pozorovania a obyčajné rozpínanie sa kozmu rovnako nestačilo.
Otázky by však mohla zodpovedať akási superrýchla fáza krátko po veľkom tresku, počas ktorej sa všetko rýchlo rozletelo. V rovnakom roku, len o pár mesiacov neskôr podobný nápad publikoval aj sovietsky fyzik Alexej Starobinskij.
Problémy riešili podľa denníka Guardian rôzne a vlastne ani jeden nie príliš dokonalo: kým Guth vnášal do celého modelu akési fantastické anomálne oblasti, Starobinskij rovno odvrhol niektoré prírodné zákony. Neskôr ruský emigrant Andrei Linde niektoré problémy svojich predchodcov elegantne vyriešil jedným z jednoduchších inflačných modelov. No aby to nebolo jednoduché, postupne nasledovali ďalšie teoretické modely.
„Množstvo veľkých myšlienok sa nepotvrdí počas života ich autorov,“ komentoval objav inflačných gravitačných vĺn pre magazín Nature sám Linde. „Ešte som nezomrel a oni vidia tento signál.“
Vybrať najviac troch
Prírodovedná Nobelova cena sa udeľuje nanajvýš trom žijúcim autorom. Výnimkou bola iba v roku 2011 cena za fyziológiu alebo medicínu pre Ralpha Steinmana. Ten krátko pred oznámením laureátov zomrel, no výbor švédskej akadémie o tom nevedel. Ocenenie zostalo v platnosti.
V prípade experimentálneho potvrdenia inflácie by však museli vyberať nielen medzi teoretikmi - a v hre je aj sám Stephen Hawking, ktorý vyrátal spektrum takýchto gravitačných vĺn -, ale aj medzi experimentátormi, ktorí úkaz objavili. Len šéfvýskumníci experimentu sú štyria.
Podobný problém akademici riešili minulý rok, keď sa rozhodli oceniť objav slávneho Higgsovho bozónu. Teoretikov žilo päť, na Veľkom hadrónovom urýchľovači pracovali tisícky experimentálnych fyzikov. Nobelovu cenu však napokon získali iba Peter Higgs a Francois Englert. Európsku organizáciu pre jadrový výskum, pod ktorú časticový urýchľovač patrí, spomenuli v zdôvodnení ocenenia.
Odhaduje sa, že takéto riešenie by mohol Nobelov výbor zvoliť aj v prípade gravitačných vĺn. Ak ich existenciu, samozrejme, potvrdia ďalšie vedecké experimenty.
