Inflácia by bola superobjav. Ale komu dať Nobelovu cenu?

Inflácia si jasne zaslúži Nobelovu cenu. Problémom je, komu ju vlastne udeliť.

Inflácia vysvetľuje dnešný vesmír.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – NASA)

BRATISLAVA. Ak sa to potvrdí, bude to jeden z najzásadnejších objavov modernej kozmológie. Priama, jednoznačná stopa po období krátko po veľkom tresku, následok po okamihoch, ktoré vyformovali celú podstatu vesmíru. Práve ony dali odpoveď na otázku, prečo astronómovia všade na nočnej oblohe vidia rovnaké fenomény a prečo je hmota v kozme rozložená rovnomerne a v princípe aj s rovnakou hustotou.

Krátko po veľkom tresku totiž prebehla inflácia. Za menej ako sekundu sa vesmír extrémne rýchlo nafúkol, podobne ako keď nafúknete balón či trhnutím rozložíte poskladaný papier. Ak ďalšie prístroje potvrdia objav gravitačných vĺn z Antarktídy, priamych pozostatkov práve po tejto inflácii, môžeme hovoriť o Nobelovej cene za fyziku.

No podobne ako v prípade minuloročného Higgsovho bozónu bude švédska Kráľovská akadémia vied stáť pre zložitou dilemou: komu ju vlastne udeliť?

Kandidátov je viac?

Fakty
Potvrdenie inflácie

Experiment BICEP2 na južnom póle narazil na polarizované gravitačné vlny v kozmickom mikrovlnnom pozadí.

Sú to stopy po inflácii raného kozmu.

Myšlienka inflácie vesmíru sa objavila pred viac ako tromi desaťročiami. Americký fyzik Alan Guth tento proces vrátane slova inflácia navrhol v roku 1980. Jeho teoretická konštrukcia mala dať odpoveď na niektoré predchádzajúce problémy fyziky: teórie totiž nedokázali dobre vysvetliť pozorovania a obyčajné rozpínanie sa kozmu rovnako nestačilo.

Otázky by však mohla zodpovedať akási superrýchla fáza krátko po veľkom tresku, počas ktorej sa všetko rýchlo rozletelo. V rovnakom roku, len o pár mesiacov neskôr podobný nápad publikoval aj sovietsky fyzik Alexej Starobinskij.

Problémy riešili podľa denníka Guardian rôzne a vlastne ani jeden nie príliš dokonalo: kým Guth vnášal do celého modelu akési fantastické anomálne oblasti, Starobinskij rovno odvrhol niektoré prírodné zákony. Neskôr ruský emigrant Andrei Linde niektoré problémy svojich predchodcov elegantne vyriešil jedným z jednoduchších inflačných modelov. No aby to nebolo jednoduché, postupne nasledovali ďalšie teoretické modely.

„Množstvo veľkých myšlienok sa nepotvrdí počas života ich autorov,“ komentoval objav inflačných gravitačných vĺn pre magazín Nature sám Linde. „Ešte som nezomrel a oni vidia tento signál.“

Vybrať najviac troch

Prírodovedná Nobelova cena sa udeľuje nanajvýš trom žijúcim autorom. Výnimkou bola iba v roku 2011 cena za fyziológiu alebo medicínu pre Ralpha Steinmana. Ten krátko pred oznámením laureátov zomrel, no výbor švédskej akadémie o tom nevedel. Ocenenie zostalo v platnosti.

V prípade experimentálneho potvrdenia inflácie by však museli vyberať nielen medzi teoretikmi - a v hre je aj sám Stephen Hawking, ktorý vyrátal spektrum takýchto gravitačných vĺn -, ale aj medzi experimentátormi, ktorí úkaz objavili. Len šéfvýskumníci experimentu sú štyria.

Podobný problém akademici riešili minulý rok, keď sa rozhodli oceniť objav slávneho Higgsovho bozónu. Teoretikov žilo päť, na Veľkom hadrónovom urýchľovači pracovali tisícky experimentálnych fyzikov. Nobelovu cenu však napokon získali iba Peter Higgs a Francois Englert. Európsku organizáciu pre jadrový výskum, pod ktorú časticový urýchľovač patrí, spomenuli v zdôvodnení ocenenia.

Odhaduje sa, že takéto riešenie by mohol Nobelov výbor zvoliť aj v prípade gravitačných vĺn. Ak ich existenciu, samozrejme, potvrdia ďalšie vedecké experimenty.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 023
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 688
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 312
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 341
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 676
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 540
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 212
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 812
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 549
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 699

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop