BRATISLAVA. Jeden z najkontroverznejších archeologických nálezov posledných rokov je s najväčšou pravdepodobnosťou pravý.
Na kuse papyrusu, ktorý sa na verejnosť dostal v roku 2012, sa píše, že Ježiš mal ženu, ktorá mohla patriť medzi jeho učeníkov. Pravosť dokumentu časť vedcov spochybnila hneď pri jeho predstavení. Nové analýzy materiálu aj atramentu však potvrdzujú, že text vznikol v období raného kresťanstva, len pár storočí po Ježišovej smrti.
Koptský text obsahujúci prvú jednoznačnú zmienku o Ježišovej žene predstavila pred jeden a pol rokom profesorka teológie na Harvardovej univerzite Karen Kingová. Doslova sa v ňom uvádza: „Ježiš im povedal: Moja žena... je schopná byť mojím učeníkom.“
Dôkaz len o debate
Sama profesorka zdôrazňuje, že papyrus neposkytuje dôkaz o tom, že by Ježiš naozaj mal manželku. Hovorí len o tom, že v ranom kresťanstve existovala živá debata o postavení žien či význame celibátu.
„Hlavným motívom útržku je potvrdenie, že ženy, ktoré sú matkami a manželkami, môžu patriť medzi učeníkov Ježiša. Pre rané kresťanstvo, ktoré si začínalo čoraz viac ceniť celibát, to bola horúca téma,“ napísala Kingová v komentári k novým výsledkom potvrdzujúcim pravosť papyrusu.
Spektroskopická analýza na Kolumbijskej univerzite ukázala, že atrament má rovnaké vlastnosti ako porovnávané vzorky dokázateľne pochádzajúce z obdobia od prvého do ôsmeho storočia nášho letopočtu.
Približne do ôsmeho storočia papyrus zasadzujú aj výsledky uhlíkového datovania. Autenticitu atramentu potvrdili aj testy na MIT.
„Hľadali sme najmä stopy po tom, či je celá vec podvrh, povedal podľa New York Times profesor na MIT Timothy Swager. „Nenašli sme žiadne dôkazy, ktoré by tomu nasvedčovali. Bolo by to extrémne náročné, ak nie nemožné,“ dodal Swager.
Skeptikov nepresvedčili
Časť vedcov ostáva aj napriek novým dôkazom skeptická. Harvard spolu s novými analýzami zverejnil aj kritický text egyptológa Lea Depuydta, ktorý papyrus naďalej považuje za podvrh.
Text podľa neho obsahuje zásadné gramatické chyby, ktoré by nikto hovoriaci po koptsky nespravil. Problematický je aj neznámy pôvod útržku, ktorý sa ku Kingovej dostal cez anonymného darcu.
Výsledky analýz však znamenajú, že falšovateľ s mizernou koptčinou by dokázal zohnať autentický papyrus, vytvoriť dobový atrament a naniesť ho tak, aby nezanechal stopy po čine na mikroskopickej úrovni, upozorňuje Kingová.
Otázkou však ostáva, aký bol presný zmysel napísaných slov.
