Pretože neutrína je ťažké zachytiť, detektor musí byť veľký. Tento má kubický kilometer, odtiaľ to meno. Tvorí ho antarktický ľad v hĺbke od jeden a pol do dva a pol kilometra.´
Do tejto hĺbky sa v rokoch 2005 až 2010 „vŕtalo“ do ľadu horúcou vodou, a vzápätí do vzniknutých dier uložili reťazce fotonásobičov citlivých na svetelné záblesky - každý spolu s inteligentnou počítačovou doskou na predvýber zachytených signálov.
Tieto sú vyvedené na povrch a po ďalšom spracovaní vysielané pomocou satelitu do teplejších kútov Zeme.
Spŕška častíc
Dopadajúce neutríno nevidíme, ale ak je zachytené atomárnymi elektrónmi alebo jadrami v čistom priehľadnom ľade, vznikne spŕška častíc, ktorú sprevádza detekovateľný záblesk svetla.
V novembri 2013 publikovali článok o prvých 28 zachytených neutrínach s obrovskými energiami, minimálne desaťkrát prevyšujúcimi energiu protónov urýchlených na LHC v laboratóriu CERN, čo je najväčšia dosiahnutá laboratórna energia.
Vysoké energie
Vo februári 2014 referovala v CERN-e Dr. Botnerová o posledných výsledkoch s 37 neutrínami. Energia jedného z nich bola 500 ráz väčšia ako protóny na LHC.
Čaro neutrín s vysokými energiami je v tom, že pochádzajú z búrlivých zdrojov v našej galaxii alebo aj mimo našej galaxie a prichádzajú k nám priamo z týchto zdrojov. Cestou sa nevychyľujú, lebo sa s inými poliami a časticami neráčia priateliť.
Otvárajú sa tak možnosti pre praktickú neutrínovú astrofyziku galaktického jadra a iných vysokoenergetických zdrojov.
Autor: Tomáš Blažek, fyzik
