BRATISLAVA. Najhorší z možných scenárov je aj v prípade Slovenska desivý. Priemerná teplota by na našom území mohla stúpnuť o štyri až sedem stupňov, zrážok u nás spadne o desať až dvadsať percent menej a keď už pršať bude, môžu to byť extrémne prívalové dažde, ktorých následkom budú povodne, zaplavené územia a zničená infraštruktúra.
Aj to naznačuje nová, už piata správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Najkomplexnejší vedecký prehľad o stave a budúcnosti klímy zverejnila organizácia patriaca pod OSN v piatok ráno.
Prečítajte si rozhovor s klimatológom. Kliknite.
Je len málo pravdepodobné, že Slovensku hrozí až takáto extrémna budúcnosť. No dobré správy pre našu planétu neprinášajú ani optimistickejšie scenáre. Vo svete pretrváva globálne otepľovanie, stúpa morská hladina, oceány sa okysľujú a otepľujú, Arktída sa roztápa a postupne sa menia atmosférické systémy.
A je extrémne pravdepodobné, že vplyv človeka je hlavnou príčinou takéhoto otepľovania, prinajmenšom od polovice minulého storočia.
Zmeny nemajú obdobu
„Ľudský vplyv na klimatický systém je jednoznačný," tvrdí IPCC vo svojej tlačovej správe. „To je jasne vidieť vo väčšine oblastí sveta."
Príčinou zmeny klímy a prakticky aj globálneho otepľovania je človek. A počet vedeckých dôkazov o tom, že naša činnosť mení klímu celej planéty, podľa klimatológov neustále narastá.
„Otepľovanie v klimatickom systéme je jednoznačné od päťdesiatych rokov," píše panel. „Navyše sú tu zmeny, ktoré za posledné desať- i tisícročia nemajú obdobu."
Vedci napríklad zdôrazňujú, že nárast morskej hladiny od polovice devätnásteho storočia je väčší, ako kedykoľvek inokedy za posledné dve tisícky rokov.
Súčasné koncentrácie skleníkových plynov - oxidu uhličitého, metánu či oxidu dusného nemajú obdobu za posledných osemstotisíc rokov. O sneh a ľad prichádza Arktída aj Grónsko, morský ľad v Antarktíde zrejme naozaj pribúda, no tento nárast rovnako pravdepodobne kompenzuje roztápanie pevninského antarktického ľadovcového príkrovu.
Teplota rastie
„Pozorovanie zmien v klimatickom systéme je založené na viacerých líniách nezávislých dôkazov," tvrdí Qin Dahe z takzvanej prvej pracovnej skupiny IPCC.
Tento tím vedcov pripravil aktuálnu časť správy o vede a vedeckom pozadí klimatickej zmeny. Presnejšie, pripravil správu o fyzike a fyzikálnom pozadí vedeckých tvrdení. Ďalšie časti piatej správy IPCC, vrátane navrhovaného postupu v boji so zmenami, zverejnia vedci v priebehu tohto a nasledujúceho roka.
Už teraz však dokázali klimatológovia upraviť svoje scenáre o možnej budúcnosti planéty.
Podľa znečistenia modely naznačujú, že povrchová teplota v porovnaní s koncom 19. storočia vzrastie najmenej o jeden a pol stupňa. Len od polovice minulého storočia pritom priemerná globálna teplota narástla o 0,6 až 0,7 stupňa Celzia.
