WASHINGTON, BRATISLAVA. Deň po vyhlásení denníka New York Times o špehovaní zo strany Číny prichádza s podobným príbehom aj Wall Street Journal. Naznačuje to, že neodhalené aktivity môžu prebiehať aj v iných redakciách.
„Je zrejmé, že infiltrácia mala za cieľ sledovať, aké informácie má redakcia o Číne a nie dosiahnuť z toho nejakú finančnú výhodu alebo zneužiť informácie o zákazníkoch,“ píše vydavateľ vo svojom vyhlásení.
Scenár bol nápadne podobný ako pri prieniku do New York Times. Útočníci postupne získali prístup k používateľským účtom a počítačom novinárov, aby mohli sledovať ich aktivity.
Za touto špionážou pomocou moderných technológií možno hľadať zvedavosť a obavy čínskej vlády o to, čo všetko o nich vo svete vedia. Kým domáce médiá má vláda pod kontrolou, zahraničné môže iba filtrovať.
Opakované prieniky do amerických denníkov, vládnych inštitúcií či armádnej siete však majú podstatne širší rozmer. Čosi podobné sa môže diať aj v iných krajinách.
Kým pred desaťročiami zbierali v teréne informácie agenti, dnes to na diaľku môžu obstarávať tímy hackerov. A tí môžu vďaka dôvere inštitúcií a ľudí v počítače získať podstatne viac informácií.
Už projekt Wikileaks pritom ukázal, že v počítačoch sa skrývajú informácie nesmiernej hodnoty a útočníci dlhodobo ukazujú, že do počítačov sa dokážu nabúrať.
Ak pracujú na objednávku a píšu škodlivý kód priamo na mieru konkrétnej akcie, antivírusové programy sú zväčša bezmocné. Vo svojej databáze nemajú vzorku známeho škodlivého kódu a útočníci si pred nasadením môžu na svojich počítačoch ihneď otestovať, ako zareagujú bezpečnostné softvéry v počítačoch ich obetí.
Informoval o tom The Australian.