Obrovský záujem, ktorý tento moderný výskum vyvolal, nepochádza z toho, že sa do vzdialených zákutí vesmíru pozeráme prvý raz, ale že objavujeme niečo, čo sme vôbec nečakali. A teraz tomu chceme porozumieť.
Jeden z kozmologických projektov, ktorý ma v minulom roku zaujal, je projekt CLASH - čo je skratka pre „Cluster Lensing and Supernova survey with Hubble”. Voľne to môžeme preložiť ako Použitie kôp galaxií ako gravitačných šošoviek a hľadanie supernov pomocou Hubblovho kozmického ďalekohľadu.
Podieľa sa na ňom asi tridsať vedcov, medzi nimi aj nositeľ Nobelovej ceny za rok 2011 Adam Riess.
Supernovy typu Ia, o ktoré tu ide, uvoľnia pri výbuchu vždy zhruba rovnaké známe množstvo energie. Na pár týždňov zažiaria ako 5 miliárd sĺnk, teda skoro ako celá galaxia. Sú tak vhodnou štandardnou sviečkou na meranie veľkých vzdialeností. Od roku 1998 vďaka nim vieme, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje, a preto pátrame po zdroji tohto zrýchľovania.
CLASH pozoruje supernovy, ktoré sú tak veľmi vzdialené, že by sme ich štandardnými technikami spred pár rokov nevideli. Boli by príliš slabé.
Projekt je založený na bláznivom nápade využiť známe kopy galaxií ako gravitačné šošovky, ktoré nám zozbierajú a skoncentrujú svetlo supernov vybuchujúcich v zákryte vo veľkej diaľke za nimi. Že je takýchto supernov schovaných za kopami galaxií žalostne málo a zdá sa vám, že projekt neuvidí nič? Nemáte pravdu. Veda patrí odvážnym.
Prečítajte si aj vedecký stĺpček Ľubomíra Tomášku.
Autor: Tomáš Blažek, fyzik
