Slovo „určite" nepatrí do vedy. Vo vede nikdy nie je nič určite, inak by to nebol veda, ale trebárs astrológia. Keby však následné slovné spojenie nebol sémantický nezmysel, americká NASA na Marse „takmer určite“ neobjavila život. Prečo?
Curiosity je zrejme najšikovnejší a najsofistikovanejší stroj, aký kedy človek poslal na inú planétu. Pojazdný robot veľký asi ako rodinné auto je vlastne dômyselné laboratórium prepchaté rôznymi prístrojmi.
Laboratórium, ktoré by ešte nedávno zaberalo množstvo miestností rozsiahlej budovy. Teraz sa však tieto prístroje pomaly sunú susednou planétou. Už to je obrovský úspech misie.
Analýza vzoriek
Dôležitejšie však je, že žiaden z týchto prístrojov nedokáže odhaliť život na Marse. Výnimkou by snáď bolo iba to, ak by sa nejakí Marťania postavili pred kamery vozidla a mávali vlajočkami. Táto poznámka je však absurdná, pretože John Grotzinger povedal, že ten veľký, dejinný objav urobilo zariadenie SAM.
SAM (Sample analysis at Mars) dokáže analyzovať vzorky vzduchu a pôdy. Skladá sa z trojice prístrojov: hmotnostného spektrometra, laserového spektrometra a plynového chromatografu. Jeho cieľom je určiť chemické zloženie vzoriek a povedať, čím vlastne sú. Ak to trochu zjednodušíme, má na Marse hľadať organické molekuly.
Ak šéfvyskumník misie povie, že práve tento prístroj na červenej planéte objavil čosi zásadné, pravdepodobne to budú práve organické molekuly. To je aj nie je dobrá správa.
Dobrá preto, že život, tak ako ho poznáme, nemôže bez týchto uhlíkových zlúčenín fungovať – preto to môžu byť „stopy po“ živote. Zlá preto, že ich prítomnosť nie je dôkazom existencie života a takéto látky môžu vzniknúť aj nebiologickými procesmi – a preto nanajvýš stopy.
V každom prípade však platí, že takýto objav bude veľký. A väčší o to viac, o čo zložitejšie tieto organické molekuly budú.
Vedecké vs. nevedecké
Tu však narážame na problém pohľadov. Keď vedec vyhlási, že niečo je hodné zápisu do učebníc, ešte to automaticky neznamená, že aj široká verejnosť to považuje za „hodné učebníc“. A to ani nemusíme špekulovať nad tým, čo verejnosť – vrátane novinárov považuje za dôležité.
Vedec sa tiež môže nechať uniesť. Čo je iste dobré pri bežnej práci, málokedy však pri komunikácii s médiami. Obzvlášť v prípade, keď časť z nich netrpezlivo čaká na objav „mimozemšťanov“ z Marsu. Už by bolo načase, nie?
Ako veľmi je ten aktuálny objav z Marsu zásadný, zistíme začiatkom decembra. Keďže sa má oznámiť na stretnutí Americkej geologickej únie, nemusí to byť nič prelomové. V skutočnosti to však zistíme trochu skôr. A to presne v tom okamihu, keď NASA pozve na tlačovú konferenciu a prezradí, kto bude jej súčasťou. Jestvuje totiž akési nepísane pravidlo oznamovania dôležitých objavov.
V prípade mimozemšťanov na inej planéte kozmu by to pravdepodobne prebiehalo takto: najskôr by mal prejav americký prezident (Biely dom v podobných prípadoch už v minulosti od vedcov zisťoval, čo vlastne objavili. Možno si spomeniete na údajne arzénové baktérie z jazera Mono. Do NASA vopred volala prezidentská kancelária.), potom by vedci v zložení šéf NASA, šéf misie, šéf výskumu a špecialista na astrobiológiu hovorili o novom náleze.
No nech už vesmírne vozidlo objavilo na Marse čokoľvek – a všetko zatiaľ ukazuje na metán alebo čosi mierne zložitejšie – život to nie je. Teda, takmer určite.
