Minulý týždeň tento web napísal, že štát očakáva z predaja licencií na siete štvrtej generácie (digitálnu dividendu) 130 miliónov eur. Vlani zas Európska komisia ukázala, na čo by malo dať Slovensko eurofondy v rokoch 2014 až 2020.
Aby bolo naše podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie, potrebujeme podľa Bruselu rýchly internet. Vláde preto odporučil, aby nezaháľala v rozširovaní širokopásmového internetu a zavádzaní vysokorýchlostných sietí.
Európska komisia si tak v podstate stráži strategický cieľ: aby mal každý obyvateľ Európskej únie do roku 2020 prístup k internetu s rýchlosťou minimálne 30 megabitov za sekundu, čo zodpovedá stiahnutiu celovečerného filmu za päť minút.
Bude preto mimoriadne zaujímavé sledovať, za akých podmienok sa budú tento rok prideľovať nové licencie pre mobilných operátorov. Zjednodušene, či sa nimi podarí zmysluplne podporiť budovanie nových rýchlych sietí.
A v minulosti môžeme vidieť viacero príkladov, čo (ne)urobili so službami pre zákazníkov nadhodnotené očakávania vlád.
Budovanie 4G? Citlivá otázka
Skúsenosti z prideľovania frekvencií pre 3G siete v uplynulej dekáde odhalili dva fakty.
Sektor informačných a komunikačných technológií sa vyvíja tak rýchlo, že je extrémne náročné odhadnúť potreby a správanie sa zákazníkov.
V čase prideľovania licencií na 3G siete bola väčšina aktérov, vrátane súkromného sektora, presvedčená o rýchlom nasadení nových služieb a okamžitom záujme zákazníkov o využívanie. Opak bol pravdou.
V mnohých krajinách, vrátane Českej republiky či Slovenska, došlo k masívnejšiemu budovaniu 3G sietí až v posledných troch či štyroch rokoch.
Preto v čase, keď sa na Slovensku v podstate ešte len dobudováva 3G sieť, budú operátori efektivitu a návratnosť investícií do novej 4G siete zvažovať mimoriadne citlivo.
Poučenie z ceny za 3G licencie
Druhé zistenie nepriamo nadväzuje na prvé, no týka sa nerealistických predstáv všetkých aktérov ohľadom cien, za ktoré si operátori 3G licencie kupovali. Podľa štúdie právnickej kancelárie Freshfields Bruckhaus Deringer viac ako štvrtina aukcií vygenerovala víťazov, ktorí napokon nikdy nepristúpili k spusteniu služieb v 3G sieti.
V prípadoch, kedy boli súčasťou aukcie aj podmienky, ako rýchlo mali budovať operátori svoje siete, tieto rozvojové kritéria nesplnila viac ako polovica nadobúdateľov nových frekvencií.
Napríklad v Nemecku, ktoré v absolútnom vyjadrení získalo predajom 3G licencií najviac, bola jednému operátorovi licencia pre zmrazenie výstavby 3G siete odobratá a ďalší ju dobrovoľne vrátil.
Naopak, najväčší a najrýchlejší rozmach 3G sietí nastal v krajinách, ktoré licencie prideľovali zdarma, alebo len so záväzkom, aby operátori investovali konkrétny objem peňazí.
Na týchto skúsenostiach vidieť, že vysoké poplatky za 3G licencie významne spomalili rozvoj nových sietí.
Pomôže aukcia zákazníkom?
A s týmito skúsenosťami sa operátori pozerajú na nové frekvencie vhodné pre 4G siete omnoho obozretnejšie. Kvôli nadhodnotenej cene sa napríklad v Portugalsku nepodarilo voľné frekvencie prerozdeliť a aukcia sa musela zopakovať.
Matematické výpočty hodnoty frekvencií cez prepočet na obyvateľov alebo HDP na základe výsledkov už uskutočnených aukcií v iných štátoch majú pritom len obmedzenú platnosť, pretože prideľovanie kmitočtov prebieha v rozpätí niekoľkých rokov.
A cenu neovplyvnil len čas, ale významne do nej vstúpila súčasná globálna ekonomická a hospodárska kríza.
Slovensko sa už dnes vyznačuje relatívne vysokými rýchlosťami pripojenia k internetu, pričom ceny za dátové služby sú pod priemerom Európskej únie.
Úspech tohtoročnej aukcie na nové frekvencie nespočíva v tom, či operátori napokon zaplatia takú alebo onakú sumu, ale či výsledok aukcie napomôže budovaniu nových sietí a sprístupneniu internetu čo najväčšiemu počtu obyvateľov za dostupnú cenu.
(Autor je riaditeľom pre verejné záležitosti spoločnosti Telefónica O2 Slovakia.)
Autor: Peter Gažík
