Na vidiek chce vláda doviesť web aj napriek škrtom. Ráta s tým, že využije eurofondy, tie však zatiaľ nedohodla.
BRUSEL, BRATISLAVA. Internet s rýchlosťou, ktorou sá dá za päť minút stiahnuť celovečerný film. Takéto pripojenie má mať do roku 2020 väčšina Európanov.
Bruselu to sľúbili štáty Európskej únie. Na budovanie rýchlych sietí mali dostať peniaze zo špeciálneho fondu (CEF).
Lídri Únie však tieto peniaze škrtli z návrhu eurorozpočtu na ďalšie sedemročné obdobie. Namiesto deviatich miliárd eur si musí eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová (na snímke) vystačiť s miliardou eur.
Peniaze, čo ostanú, chce minúť napríklad na aukčný web, cez ktorý majú štáty obstarávať.
Sme ohrození? Skôr nie
S pripojením na internet má u nás problém 306-tisíc ľudí v 729 obciach. Operátori sa na odľahlý vidiek nehrnú, lebo je tam málo zákazníkov a na službách tam nezarobia.
Na rozširovanie rýchleho webu malo Slovensko minúť 113 miliónov eur z bežných eurofondov. Ficova vláda ich však presunula na zamestnávanie mladých ľudí.
Zrušenie fondu CEF Ficova vláda nepovažuje za hrozbu. Internet chce na vidiek doviesť z bežných eurofondov, ktoré dostaneme na roky 2014 až 2020.
„Rýchly internet a elektronizácia verejnej správy sa realizuje zo štrukturálnych fondov (bežné eurofondy, pozn. red.),“ reagovala hovorkyňa vlády Beatrice Hudáková.
S Bruselom sme sa pritom nedohodli, či nové eurofondy budeme môcť použiť na internet. Vyrokovať to má vicepremiér pre investície Ľubomír Vážny (Smer).
Pravdepodobne bude úspešný. Internet totiž je na zozname cieľov, ktoré chce Európska komisia v najbližších rokoch financovať.
Peniaze alebo pokrytie
Štát by dokázal doviesť web na vidiek aj bez hotovosti. Tento rok totiž chystá aukciu licencie na 4G sieť, ktorá je ideálna na rýchly mobilný internet. Medzi podmienky môže zahrnúť aj to, aby záujemca pokryl signálom rýchlej siete väčšinu územia štátu.
Vláda by tak naplnila záväzok, že internet bude dostupný väčšine obyvateľov, no rozpočet by stratil. „Keď sú podmienky menej vyhovujúce, je cena licencie nižšia, lebo treba zohľadniť dodatočné náklady na výstavbu a prevádzku siete,“ vraví Marián Bezák z firmy Ericsson, ktorá buduje siete. Vláda ráta, že z predaja 4G licencií získa 130 miliónov eur.
Bezák ukázal na Švédsko, ktoré rozdalo licencie na zabehnutú 3G sieť. Operátori sa museli zaviazať, že jej signál bude na väčšine územia.
„S regulačným úradom budeme diskutovať a hľadať efektívne riešenia,“ reagovala Hudáková.
Budovanie rýchlych sietí nepovažuje Kroesová za stratené, no projekty sa predražia. „Súkromní a verejní investori nebudú môcť využiť lacné financovanie,“ dodala. Cez CEF chcel totiž Brusel podporiť rozširovanie webu lacnými úvermi pre operátorov.
