CHICAGO. Jedna hodina spánku denne navyše znižuje riziko upchávania ciev vápnikovými usadeninami, ktoré vedie k srdcovým chorobám, informovali dnes americkí vedci.
Ich nález je ďalším negatívnym dôsledkom nedostatku spánku na zdravie - doteraz známe dôsledky boli pribúdanie na váhe, cukrovka a vysoký tlak.
"Počas piatich rokov výskumu sme zistili, že ľudia, ktorí spia v priemere dlhšie, majú znížené riziko vývoja nových kalcifikácií vencovitých tepien," uviedla Diane Lauderdaleová z Lekárskeho centra Chicagskej univerzity, ktorej štúdiu zverejnil odborný časopis Journal of the American Medical Association.
Usadeniny vápnika vo vencovitých tepnách sú "veľmi včasnou známkou budúceho rizika," zdôraznila.
Na rozdiel od iných štúdií, ktoré mapovali nedostatok spánku u jednotlivcov podľa ich vlastných odhadov, Lauderdaleovej tím meral skutočný spánok sledovaných ľudí. Vedci vybavili 495 ľudí vo veku od 35 do 47 rokov monitorom sledujúcim pohyb tela, umiestneným na zápästí. Informácie z týchto prístrojov išli do počítača, ktorý vypracoval modely spánku jednotlivcov.
Lauderdaleovej tím použil počítačovú tomografiu (CT) na zistenie usadenín vápnika v srdcových tepnách, pričom prvý skríning urobili na začiatku štúdie a druhý o päť rokov neskôr.
Po eliminácii rozdielov v dôsledku veku, pohlavia, rasy, vzdelania, fajčenia a rizika spánkového apnoe (porucha regulácie dýchania), vedci zistili, že dĺžka spánku zohráva významnú úlohu pri vývoji kalcifikácie vencovitých tepien.
Za päť rokov sa u približne 12 percent zo sledovaných ľudí objavili v tepnách usadeniny vápniky. U ľudí, ktorí spali menej ako päť hodín za noc, sa však kalcifikácia objavila až u 27 percent. Ak spali od päť do sedem hodín denne, usadeniny vápnika sa objavili u 11 percent a u ľudí, ktorí spali dlhšie ako sedem hodín, iba u šiestich percent.
Šéfka vedeckého tímu sa domnieva, že to môže súvisieť s poklesom tlaku počas spánku. Ľudia, ktorí spia v priemere dlhšie, mávajú celodenne aj nižší tlak. Iná jej teória sa týka zníženého pôsobenia stresového hormónu kortizol počas spánku. Príčina však môže byť celkom iná, "je to pre nás zatiaľ tajomstvo", vyhlásila Lauderdaleová.
"Ľudia si myslia, že spánok nehrá žiadnu úlohu, ale celkom jasne hrá. Nedostatok spánku je problém verejného zdravie a štúdia ako tieto ukazujú, aký výrazne pozitívny dopad môže mať predĺženie spánku," uviedla Kathy Parkerová z Ošetrovateľskej fakulty na newyorskej University of Rochester.
Lauderdaleová sa vyjadrila, že jej závery by mali potvrdiť aj ďalší, ale mnohé štúdie podľa jej slov ukazujú na potrebu spánku v dĺžke najmenej šiestich hodín denne.
