Nobelovu cenu za chémiu v roku 2025 získali vedci Susumu Kitagawa, Richard Robson a Omar M. Yaghi za vývoj organokovových štruktúr.
Tieto štruktúry sa môžu využívať pri získavaní vody zo vzduchu, zachytávaní oxidu uhličitého či pri skladovaní toxických plynov.
Traja vedci si rovným dielom rozdelia finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún, čo je zhruba milión eur.
Japonec Kitagawa pôsobí na Kjótskej univerzite, Brit Robson na Univerzite v Melbourne a Jordánec Yaghi na Kalifornskej univerzite v Berkeley.
Molekulárni architekti
Traja laureáti sa dajú považovať za akýchsi molekulárnych architektov. Ich objav - organokovové štruktúry - si totiž môžete predstaviť ako molekulárne konštrukcie s veľkými medzerami, cez ktoré môžu prúdiť plyny a iné chemikálie.
Tieto konštrukcie používajú ako základ ióny kovov, ktoré sú prepojené dlhými uhlíkovými molekulami. Spoločne tvoria kryštály s nespočetným množstvom veľkých dutín.
Konštrukcie sa svojimi schopnosťami poňať rôzne materiály dajú prirovnať k čarovnej taške Hermiony Grangerovej z kníh o Harrym Potterovi, ktorá bola vnútri väčšia, ako sa zdala navonok, povedal pri oznamovaní laureátov predseda Nobelovej komisie pre chémiu Heiner Linke.
Zmenou stavebných blokov môžu vedci štruktúry upraviť tak, aby zachytávali a ukladali iba špecifické látky. Taktiež môžu riadiť chemické reakcie alebo viesť elektrinu.
Traja vedci pracovali na svojich objavoch oddelene. Počiatok sa píše do roku 1989, keď Robson objavil molekulárne konštrukcie, ktoré však boli nestabilné. Na revolučných objavoch vedci pokračovali až do roku 2003.
Kitagawa dokázal, že plyny môžu prúdiť dovnútra aj smerom von z konštrukcií a predpovedal, že štruktúry môžu byť flexibilné. Yaghi zas vytvoril veľmi stabilné organokovové štruktúry a dokázal, že je možné ich upravovať pre rôzne potreby.
Dnes už existujú desiatky tisíc rôznych organokovových štruktúr. Mnohé pomáhajú pri pálčivých problémoch ľudstva - odstraňujú škodlivé večné chemikálie z vôd, rozkladajú stopové množstvá liekov v prostredí, zachytávajú oxid uhličitý alebo získavajú vodu z púštneho vzduchu. Niektoré sa môžu použiť aj pri zachytávaní etylénu z ovocia, aby zrelo pomalšie.
Ilustrácia organokovovej štruktúry, za ktorej objav ocenili v roku 2025 troch vedcov Nobelovou cenou za chémiu. (zdroj: Johan Jarnestad/The Royal Swedish Academy of Sciences)Ďalšie nobelovky
Minulý rok Nobelova komisia ocenila v oblasti chémie vedeckú prácu troch vedcov, ktorí skúmali štruktúru bielkovín aj pomocou umelej inteligencie.
Cenu získali David Baker z Washingtonskej univerzity a Demis Hassabis s Johnom Jumperom zo spoločnosti Google DeepMind.
Týždeň oznamovania Nobelových cien sa začal v pondelok, keď Karolinska inštitút oznámil nobelovku za medicínu za objav periférnej imunitnej tolerancie. V utorok zas Nobelova komisia oznámila troch laureátov ceny, ktorí sa pričinili o objavy makroskopických kvantových javov.
Vo štvrtok Nobelov výbor oznámi laureáta nobelovky za literatúru, v piatok ohlásia držiteľa ceny za mier.
V pondelok 13. októbra oznámia ešte cenu za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Túto cenu na rozdiel od zvyšných piatich nespomínal Alfred Nobel vo svojom závete a nie je teda súčasťou dedičstva, z ktorého sa udeľujú finančné odmeny laureátom. Cenu podporuje Švédska ríšska banka.
Zaujímavosti o Nobelovej cene za chémiu
- Najmladší laureát: Frédéric Joliot mal 35 rokov, keď v roku 1935 získal Nobelovu cenu za syntézu rádioaktívnych prvkov.
- Najstarší laureát: John B. Goodenough mal 97, keď v roku 2019 získal nobelovku za vývoj lítium-iónových batérií.
- Zo 198 laureátov v oblasti chémie je iba 8 žien, z nich len Marie Curie a Dorothy Crowfoot Hodgkin získali cenu bez ďalších spoludržiteľov.
- Curieovci sa prezývajú aj rodina nobelových laureátov, nobelovky získali Pierre Curie (1), Marie Curie (2) a jednu aj ich dcéra Irene Joliot Curie s manželom Frédéricom Joliotom. Ich mladšia dcéra Eve Curie sa vydala za Henryho Labouissea, ktorý v roku 1965 prebral Nobelovu cenu za mier v mene UNICEF-u.
