Nobelovu cenu za fyziku v roku 2025 získali vedci za objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantovania energie v elektrickom obvode. Cenu si rozdelia vedci John Clarke, Michel H. Devoret a John M. Martinis.
V utorok krátko pred poludním to oznámil výbor Švédskej kráľovskej akadémie vied.
Komisia rozhodla o laureátoch okolo pol jedenástej hodiny v utorok. Najskôr obvolali vedcov a oznámili im, že získali cenu.
Ocenení si rozdelia rovným dielom 11 miliónov švédskych korún, čo je zhruba milión eur.
Kvantové technológie
Kvantová mechanika umožňuje časticiam pohybovať sa priamo cez bariéry pomocou procesu nazývaného tunelovanie. Pri veľkom množstve častíc sa však kvantovo-mechanické efekty stávajú zanedbateľnými.
Pokusy všetkých troch laureátov z rokov 1984 a 1985 ukázali, že kvantovo-mechanické vlastnosti sa konkretizujú v makroskopickom meradle. Robili sériu experimentov s elektronickým obvodom vyrobeným zo supravodičov, to sú materiály, ktoré vedú prúd bez elektrického odporu.
Supravodivé súčasti boli v obvode oddelené tenkou vrstvou nevodivého materiálu. Obvod skúmali, keď ním prechádzal prúd a vznikol tak systém, ktorý sa správal, ako by bol jedinou časticou, ktorá vyplňovala celý obvod.
Tento makroskopický obvod je spočiatku bez napätia, akoby bol za bariérou, ktorú nedokáže prekonať. Z tohto stavu sa mu podarilo uniknúť pomocou tunelovania, čím systém preukázal svoju kvantovú povahu.
Laureáti tiež ukázali, že systém sa správa spôsobom, ktorý predpovedala kvantová mechanika, teda je kvantizovaný. Znamená to, že vstrebáva alebo vylučuje len určité množstvo energie.
„Je úžasné, že môžeme oslavovať spôsob, akým storočná kvantová mechanika neustále prináša nové prekvapenia. Je to tiež nesmierne užitočné, pretože kvantová mechanika je základom všetkých digitálnych technológií,“ povedal Olle Eriksson, predseda Nobelovej komisie pre fyziku.
Objavy tohtoročných laureátov za fyziku pomohli pri vývoji novej generácie kvantových technológií ako sú kvantová kryptografia, kvantové počítače či kvantové senzory.
Dvaja laureáti pochádzajú zo Spojených štátov amerických. Clarke pôsobí na Kalifornskej univerzite v Berkeley a Martinis na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare. Devoret je pôvodom z Francúzska, pôsobí na Yalovej univerzite.
Ďalšie Nobelove ceny
Minulý rok Nobelovu cenu za fyziku rozdelila komisia Švédskej kráľovskej akadémie vied medzi Johna Hopfielda a Geoffreyho Hintona „za významné objavy a vynálezy, ktoré umožňujú strojové učenie s umelými neurónovými sieťami“.
V pondelok 6. októbra Karolínsky inštitút, ktorý udeľuje prestížnu cenu v oblasti medicíny a fyziológie, oznámil držiteľov prvej tohtoročnej nobelovky. Poputuje do rúk Mary Brunkowovej, Fredovi Ramsdellovi a Šimonovi Sakagučimu.
Komisia ocenila ich objavy týkajúce sa imunitnej periférnej tolerancie, ktorá bráni imunitnému systému, aby poškodzoval vlastný organizmus.
Ich objavy pomohli pri vývoji nový liečebných postupov pri liečbe rakoviny či autoimunitných ochorení.
V stredu 8. októbra oznámi komisia laureátov z oblasti chémie, vo štvrtok držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, v piatok Nórsky Nobelov výbor oznámi, kto získa Nobelovu cenu za mier. Nobelovu cenu za ekonomické vedy oznámia v pondelok 13. októbra.
Fakty o Nobelovej cene za fyziku
- Najmladší laureát: Lawrence Brag mal 25 rokov, keď v roku 1915 získal nobelovku za svoj prínos v oblasti analýzy kryštálovej štruktúry pomocou röntgenového žiarenia.
- Najstarší laureát: Arthur Ashkin mal v čase oznámenia nobelovky 96 rokov, cenu získal v roku 2018 za optické pinzety a ich uplatnenie v biologických systémoch.
- 119 Nobelových cien za fyziku odovzdali od roku 1901.
- 230 laureátov získalo nobelovku za fyziku, z toho iba päť žien.
Zdroj: Švédska kráľovská akadémia vied
