Písal sa rok 79 nášho letopočtu. Po stáročiach pokoja sa v to leto prebudila sopka Vezuv. Zničila prosperujúce mestá Pompeje aj Herkulaneum a tisícky ich obyvateľov pochovala pod nánosmi sopečného materiálu a blata.
Archeológovia začali mestá vykopávať až v 18. storočí. V snahe dopátrať sa k zostatkom rímskych miest však zničili dôkazy, ktoré zásadne menia doterajší pohľad na Pompeje.
Stratené mesto totiž bolo obývané aj po výbuchu sopky. Dokazujú to aj nové vykopávky, o ktorých píšu vedci v časopise Excavations of Pompeii.
Stopy osídlenia
Po erupcii sopky v Pompejach z popola vytŕčali iba ruiny vrchných poschodí niekdajších domov a obchodov. Práve tie sa stali útočiskom obyvateľov mesta.
Zrejme išlo o pozostalých, ktorí sa nemali kde usadiť, ale aj ľudí bez domova z iných miest. Z priestorov, ktoré kedysi patrili vrchným poschodiam mesta, si spravili pivnice a miestnosti s kozubmi či s pecami.
Mnohé stopy po opätovnom osídlení sa však stratili, keď v roku 1748 začali na mieste vykopávky. Archeológovia sa snažili dostať k pochovaným Pompejam. Hoci vedeli, že mesto bolo obývané aj po erupcii, tieto nálezy často ignorovali.
„V snahe dostať sa k vrstvám z roku 79, s nádherne zachovanými freskami a domácnosťami, ktoré zostali neporušené, boli slabé stopy znovuosídlenia lokality doslova odstránené a často zmetené bez akejkoľvek dokumentácie,“ vysvetľuje Gabriel Zuchtriegel, riaditeľ archeologickej lokality a spoluautor článku o nových nálezoch.
Koľko ľudí presne žilo v Pompejach po erupcii, nie je možné povedať na základe doterajších vykopávok.
Archeológovia v súčasnosti skúmajú štvrť nazývanú Meridionalis, ktorá sa nachádzala na juhu mesta. Práve tu objavili keramiku, schody či kozuby, ktoré vedci datovali do obdobia po erupcii.
Medzi nimi boli napríklad nádoby na varenie či piecka na chlieb. Tieto nálezy pochádzajú z piateho storočia.
Ako táborisko
Spočiatku ľudia žili v čomsi, čo pripomínalo púšť z popola. V oblasti sa však opäť rýchlo rozrástla vegetácia.
Vtedajší rímsky cisár Titus, ktorý vládol od roku 79 do 81, pozostalým poskytol aj finančnú pomoc a existujú náznaky, že sa mestá snažil obnoviť.
Oblasť bola pred rokom 79 veľmi obľúbená vďaka blízkosti Neapolského zálivu a úrodnej pôde. Pred erupciou mohlo v Pompejach žiť až 20-tisíc ľudí.
Prebiehali tu významné obchody, prichádzali dodávky potravín po mori a vily si tu stavali bohatí Rimania.
Taliansku hrozí prírodná katastrofa, supervulkán sa chystá na výbuch Čítajte Pokus o obnovu mesta však nevyšiel a Pompeje sa už nikdy nestali dôležitým centrom, akým boli pred erupciou.
„Vďaka novým vykopávkam sa nám ukázali Pompeje po roku 79. Nebolo to úplne mesto, ale skôr oblasť bez jasného statusu, akýsi tábor s chatrčami, ktoré vyrástli medzi stále rozpoznateľnými ruinami bývalého mesta Pompeje,“ dodáva Zuchtriegel.
Oblasť Pompejí obývali zhruba do piateho storočia, keď ich vyhnala ďalšia erupcia Vezuvu. Sopka vybuchla v roku 472 a vychrlila toľko vulkanického prachu, že ho pozorovali až v Konštantínopole vzdialenom 1220 kilometrov.
Vezuv bol naďalej aktívny počas šiesteho storočia.
„Tieto udalosti pravdepodobne spôsobili vážne škody už aj tak oslabenej ekonomike a mohli viesť k opusteniu osád v oblasti Vezuvu,“ píšu autori v štúdii.
Súčasný pohľad na vulkán Vezuv v Taliansku. (zdroj: STOCK ADOBE)Štúdia: Znovuosídlenie južnej časti Pompejí po roku 79 n. l.
