BRATISLAVA. Z neba padali skaly, strechy sa rúcali, ľudia sa udusili, alebo ich pri úteku zastihla tekutá zmes žeravých plynov, magmy a popola.
V Pompejach objavili zachované nástenné maľby Čítajte Výbuch Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu zastihol obyvateľov miest ako Pompeje či Herkulaneum nepripravených.
Bola to jedna z najkatastrofickejších erupcií v Európe.
Smrť ľudí pri tomto výbuchu mohla byť ešte desivejšia, hovorí nová štúdia, ktorú publikovali v magazíne PLOS One.
Zdá sa, že pri výbuchu Vezuvu sa mohli ľuďom vypariť všetky telesné tekutiny. Zvýšený tlak im zas spôsobil vnútorné výbuchy lebky.
Stovky stupňov Celzia
Mesto Herkulaneum bolo jedno z tých, ktoré pri výbuchu Vezuvu pred takmer dvetisíc rokmi zaniklo. Na rozdiel od Pompejí ho nezasypal sopečný prach, ale prúd horúceho bahna.
Počas dvoch dní Vezuv vychrlil horúce mračná plynov, popola a lávy. Smrť bola strašná, číhala všade.
Takmer všetci v meste zahynuli.
Mesto zrejme zasiahli aj nečakané horúce a jedovaté plyny s teplotou možno dvesto až päťsto stupňov Celzia, ktoré sa jeho ulicami prevalili rýchlosťou sto až tristo kilometrov za hodinu.
