Keď Európania v 18. storočí prvýkrát uvideli vtákopyska, mysleli si, že ide o podvrh. Že niekto zošil časti kačky, vydry a bobra.
Zovňajšok tohto austrálskeho cicavca však nie je to jediné, čo je na ňom zvláštne.
Spolu so svojou príbuznou ježurou sú jediné cicavce, ktoré kladú vajcia. Svoje mladé koja, no nemajú bradavky - mlieko im vyteká priamo z kože. Koža a srsť vtákopyskov navyše svetielkuje pod UV svetlom.
Dve nedávne štúdie odhalili o vajcorodých cicavcoch ďalšie nové zaujímavosti. Prvá vysvetľuje, prečo vtákopysk žije vo vode, no ježura na súši. Druhá zas objasňuje stáročnú záhadu o tom, ako u čudných cicavcov vzniká biologické pohlavie.
Vajcorodí predkovia
Vtákopysky a ježure ako jediné dva rody patria medzi kloakovce označované aj ako vajcorodé. Práve pre svoje zvláštnosti sú skvelou pomôckou pre skúmanie vývoja cicavcov.
"Typický cicavec z čias dinosaurov bol zrejme biologicky podobnejší kloakovcom ako dnešným koňom, psom, mačkám či nám," povedal pre CNN Guillermo W. Rougier, ktorý skúma evolúciu cicavcov.
Vajcorodé cicavce žijú v Austrálii a na Novom Zélande. Hoci sú si vtákopysky a ježury zo žijúcich cicavcov jediní príbuzní, je medzi nimi zásadný rozdiel.
Vtákopysk je obojživelník, prevažnú časť dňa trávi vo vode, kde loví potravu - larvy, červy či drobné rybky.
Naproti tomu ježura žije iba na súši. Jej telo je pokryté ostňami a živí sa prevažne mravcami a termitmi, preto sa jej hovorí aj ostnatý mravčiar. Jej zadné končatiny sú vykrútené dozadu a používa ich pri odkopávaní hliny, keď hrabe v zemi.
Rozdiely medzi súčasnými vajcorodými živočíchmi môže pomôcť vysvetliť predok, ktorý žil pred sto miliónmi rokov popri dinosauroch. Analýzu jeho ramennej kosti zverejnili v marci 2025 v časopise PNAS.
Ježura žije na súši. Jej vykrútené zadné končatiny sú zrejme pozostatkom dávneho predka, ktorý trávil čas vo vode. (zdroj: ADOBE STOCK)Z vody na súš
Doteraz zaužívaná hypotéza hovorila, že vtákopysk a ježura sa vyvinuli zo suchozemského živočícha.
