Ak by ste dnes večer išli na párty, kde svietia UV svetlá, okrem bieleho trička by vám začali žiariť aj zuby či nechty. Ultrafialové fotóny totiž reagujú s minerálmi v sklovine a nechtoch a preto sa zdá, že v tme svietia.
Fluoreskujúce vlastnosti sú u cicavcov rozšírenejšie, ako si vedci doteraz mysleli. V minulých rokoch napríklad zistili, že hnedé vtákopysky majú pod UV svetlom jemnú modrozelenú žiaru a vačkovce vombaty zas odtiene zelenej, modrej aj ružovej.
Fluorescenciu teraz objavili u ďalších viac ako sto druhov.
V texte sa dočítate:
- ako vzniká svetielkovanie - fluorescencia,
- ktoré cicavce svetielkujú pod UV svetlom,
- či môže mať svetielkovanie pre cicavce nejakú evolučnú výhodu.
Svetielkujúce cicavce
Svetielkovanie vzniká, keď nejaká chemikália, napríklad proteín, absorbuje ultrafialové svetlo (neviditeľné pre človeka) a potom ho vyžaruje ako viditeľné svetlo. Preto sa zdá, že niektoré časti zvierat vyzerajú ako modré, zelené či červenkasté.
Doteraz túto schopnosť pozorovali vedci u niektorých koralov, korytnačiek, vtákov či plchov.
V novom výskume si UV svetlom posvietili na viac ako 125 druhov, ktoré sa nachádzajú v zbierke Západoaustrálskeho múzea. Skúmali vypchaté aj zmrazené živočíchy a vylúčili, že na svetielkovanie vplýva nejaká chemikália použitá pri ich konzervovaní.
U 107 druhov zistili, že aspoň nejaká časť tela im svetielkuje. Okrem zubov zvieratám žiarili pod UV svetlom aj srsť, fúzy, pazúry či nahá koža. Svetielkovanie bolo najčastejšie u nočných druhov, ale objavili ho aj u denných zvierat ako zebry horskej či polárneho medveďa.
