Predvídať je ťažké, predovšetkým budúcnosť.
Tento tradičný bonmot by asi najlepšie zhrnul každoročnú snahu vyveštiť, čo nás bude v prichádzajúcom roku čakať. Kam by sa mohla veda posunúť, čo by sa mohlo odohrať, ktorý objav by nás mohol prekvapiť a posunúť nejakým zásadným smerom.
Akurát by to potom už nebolo prekvapenie. A asi ani objav, všakže.
Na vede je vzrušujúce práve to, že prekvapuje. Samozrejme, nefunguje vo vzduchoprázdne, takže s trochou expertízy aspoň tušíte, ktorým smerom sa môže posunúť. Ale neviete to naisto. A že niečo neviete naisto, to je vo vede a pri vedeckej metóde úplne zásadné.
Ak by som si mal preto trúfnuť iba na jeden jediný odhad, potom je to tento: v roku 2025 sa budeme mýliť. Budeme sa mýliť vo vedecký štúdiách a budeme odhaľovať omyly, ktoré sme urobili v minulosti. Či to bude v kozmológii alebo pri fungovaní bielkovín, to je v princípe jedno.
S tým súvisí aj jedno želanie do roku 2025. Vyhýbajme sa tým, ktorí nám budú tvrdiť, že sa nemýlia. Že oni majú „tú pravdu“. A že oni vedia, ako veci fungujú.
Pretože s fungovaním vedy a poznania nemajú nič spoločné.
Udalosti týždňa: Úspešné neúspechy
Asi najvýznamnejšie udalosti sa tento týždeň odohrávali vo vesmíre. Testovacie lety mali za sebou dve súkromné vesmírne spoločnosti, SpaceX aj Blue Origin – a oba testy sa skončili neúspešne. No oba „neúspechy“ v sebe ukrývali veľký krok vpred a misie splnili svoje čiastkové ciele.
Návrat nosnej rakety testu New Glenn síce nevyšiel, no druhý stupeň dosiahol obežnú dráhu a misia sa tak do veľkej miery vydarila. SpaceX zase v kozme explodovala vesmírna loď Starship, no spoločnosť zase svojimi ramenami dokázala zachytiť návratový nosný stupeň rakety.
Keď sa učíte kráčať, nevyhnutne zakopnete. Ale aj takéto zakopnutia vás posúvajú vpred a ukazujú, na čo si dať väčší pozor. Platí preto, že toto bol veľký týždeň pre lety do vesmíru. Aj keď všetko nevyšlo.
Krátke správy z vedy
Vedci zistili, že povrch listov rôznych rastlín je pokrytý rôznorodými molekulami RNA. A nielen to, tieto molekuly majú zásadný vplyv na mikrobióm na týchto listoch. To má dôsledky pre zdravie rastlín aj pre ich okolie.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba narazil na vodu a oxid uhličitý v atmosfére ďalekej exoplanéty. WASP-166b je takzvaný horúci superneptún a obehne svoju hviezdu za zhruba päť a pol dňa. Od Zeme sa planéta nachádza 368 svetelných rokov ďaleko
Chloroplasty zrejme pôvodne slúžili na produkciu chemickej energie, až neskôr sa premenili do svojej dnešnej podoby. Naznačuje to nová štúdia, ktorá sa zamerala na pôvod týchto endosymbiotickýých bunkových organel. Predpokladá sa totiž, že chloroplasty sa vyvinuli z fotosyntetizujúcich siníc, ktoré kedysi dávno pohltili eukaryotické bunky.
Odporúčam počúvať
- V podcaste Zoom sme tento týždeň zistili, že máme za sebou ďalší najteplejší rok, pozreli sme sa, či syfilis do Európy naozaj priniesol Kolombus a dozvedeli sa, či môže vyhynúť až štvrtina sladkovodných živočíchov.
- Do Európy prichádza dlhoočakávaný liek na alzheimera. Spôsobí však revolúciu v liečbe tohto ochorenia? Denisa Prokopčáková sa v novej epizóde Vizity rozprávala s Norbertom Žilkom riaditeľom Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied aj o tom, ako nové lieky na Alzheimerovu chorobou fungujú, ktorým pacientom môžu pomôcť a kedy by mohli byť dostupné aj na Slovensku.
- Aký je rozdiel medzi vedou a filozofiou? Je dnes filozofia potrebná, ak sa zdá, že jej veda zobrala dôvod existencie? Ako uvažovať o filozofickej metóde skúmania v porovnaní s vedeckou metódou? Zamýšľa sa nad tým nová epizóda podcastu Pravidelná dávka.
Odporúčam čítať
- Magazín Science našiel aj tento rok odvahu predvídať a pustil sa do predpovedí na rok 2025. Ak vás teda zaujíma, čo by mohli byť najväčšie vedecké príbehy tohto roku, odporúčam text Vedecké príbehy, ktoré nás v roku 2025 pravdepodobne najviac zaujmú.
