Niektoré štúdie sú nezmysel. Sedem vecí, ktoré treba pridať alebo ubrať, aby ste boli šťastní

Autorka je klinická psychologička. Text pôvodne vyšiel na webe The Washington Post.

Ako klinická psychologička a výskumníčka rada sledujem vedecké poznatky o šťastí. Nič mi neprináša toľko šťastia ako štúdie o blahobyte: ako ho zvýšiť, ako si ho udržať, ako ho šíriť medzi ostatnými.

Je tu len jeden malý, nepríjemný problém: mnohé z týchto štúdií sú nezmysly.

Ako teda vieme, čomu máme veriť? Čo nás skutočne urobí šťastnými?

Pozrime sa na to z pohľadu vedy.

Veda o šťastí

Vedci a filozofi sa vždy zaujímali o to, čo robí život dobrým, ale vedecké skúmanie šťastia sa začalo rozvíjať až koncom 90. rokov 20. storočia v novom odbore s názvom pozitívna psychológia. V nasledujúcom desaťročí došlo k explózii výskumu šťastia, pričom v odborných časopisoch boli publikované stovky štúdií na túto tému.

Potom, okolo roku 2012, bublina šťastia praskla. Výskumníci v oblasti psychológie prišli k znepokojujúcemu uvedomeniu, že mnohé z ich zistení boli nesprávne. Publikované štúdie sa často spoliehali na chybné, ale bežné publikačné postupy.

Išlo o p-hacking, čiže manipuláciu s analýzami údajov, až kým sa z nich nevytlačili štatisticky významné výsledky, a HARKing (Hypothesizing After Results are Known - hypotézovanie po tom, čo sú známe výsledky), čiže následnú zmenu hypotéz tak, aby zodpovedali získaným výsledkom.

Pri dôkladnom preskúmaní sa zistenia nepotvrdili.

Napríklad podsúvanie stereotypov o starších ľuďoch u starších dobrovoľníkov nespôsobilo, že by chodili pomalšie. Podnecovanie ľudí, aby mysleli na inteligentných profesorov namiesto futbalových chuligánov ich nerobí lepšími vo vedomostných hrách.

Všetko to vyvrcholilo, keď uznávaný časopis uverejnil článok, v ktorom sa tvrdilo, že našiel dôkaz o mimozmyslovom vnímaní (ESP). Na základe pochybných štatistických metód sa v ňom naznačovalo, že správanie ľudí môžu ovplyvniť budúce udalosti, ktoré sa ešte nestali. (Aby bolo jasné, toto nie je skutočná vec.)

Boli potrebné nové výskumné štandardy.

Predbežná registrácia

S cieľom vykoreniť p-hacking, HARKing a ďalšie skratky, ktoré sa nedajú používať, vstúpila oblasť psychológie do novej éry transparentnosti. Súčasťou tohto širšieho hnutia smerom k „otvorenej vede“ je jeden nový výskumný štandard, ktorý je čoraz bežnejšou praxou.

Nazýva sa „predbežná registrácia“ a jej myšlienka je jednoduchá. Výskumníci zverejňujú svoje plány štúdií vrátane všetkých analýz, ktoré sa chystajú vykonať, ešte predtým, ako ich uskutočnia. Už žiadne dodatočné úpravy, selektívne vykazovanie určitých analýz alebo zmena štatistických metód, kým sa nedosiahne výsledok, ktorý predpokladali.

Výsledkom je, že vo všeobecnosti môžeme mať väčšiu dôveru vo výsledky vopred zaregistrovaných štúdií.

Nie je to dokonalé riešenie. Samotná transparentnosť nezaručuje kvalitu. V najhoršom prípade môže byť označenie „predregistrované“ zavádzajúce, pretože vytvára ilúziu prísnosti bez metodologickej sily, ktorá by ju potvrdzovala. Kritici predregistrácie tiež tvrdia, že obmedzuje vedeckú flexibilitu, uprednostňuje určité metódy na úkor iných a vytvára zbytočnú (a niekedy aj nákladnú) administratívnu záťaž.

Napriek tomu rastúce využívanie predregistrácie posúva psychologický výskum správnym smerom. Aspoň tak mi to hovorí moje mimozmyslové vnímanie.

Ako byť šťastný na základe (dobrej) vedy

Čo sa stane, keď zúžime počet štúdií o šťastí len na tie, ktoré boli vopred zaregistrované?

Ich počet sa výrazne zníži.

Tím výskumníkov z Univerzity Britskej Kolumbie systematicky preskúmal všetky experimentálne štúdie o šťastí, ale obmedzil sa len na tie, ktoré boli vopred zaregistrované. Výsledok? Zostalo im len 65 štúdií, čo je vo svete výskumu šťastia len kvapka v mori. Výhodou tohto prístupu je, že zvyšuje pravdepodobnosť, že týchto 65 štúdií je dobrých.

Čo nám teda tieto štúdie hovoria? Ako môžeme byť šťastnejší?

Výskumníci rozdelili dôkazmi podložené prostriedky na zvýšenie šťastia do dvoch kategórií: pridávanie (veci, ktoré môžeme pridať do svojho života) a odoberanie (veci, ktoré môžeme zo svojho života odstrániť).

Veci, ktoré treba pridať, aby sme boli šťastnejší

1. Vyjadrite vďačnosť

Zamyslite sa nad tým, ako ste vďační za niekoho vo svojom živote, a zvážte, či mu to netreba povedať. V jednej štúdii sa nálada účastníkov zlepšila po tom, čo mali niekomu napísať list vďačnosti (bez toho, aby ho poslali), poslať vďačnú správu alebo zverejniť svoju vďačnosť na sociálnych sieťach.

2. Buďte viac spoločenskí

Trávte čas v kontakte s ľuďmi okolo seba. V jednej štúdii bolo ľuďom náhodne zadané, aby sa počas dochádzania do práce rozprávali s cudzím človekom (v porovnaní s ich typickými aktivitami pri dochádzaní do práce), a títo ľudia uvádzali, že mali počas cestovania do práce lepšiu náladu.

3. Pôsobte šťastne

Usmievajte sa! Jedna štúdia ukázala, že ak požiadate ľudí, aby sa prirodzene usmievali (napríklad napodobnením usmievajúcej sa osoby na fotografii), zlepší sa ich nálada. Kľúčom je prirodzený úsmev, pretože jedna z často citovaných štúdií, ktorá zahŕňala účastníkov hryzúcich do pera (s cieľom vytvoriť výraz tváre podobný úsmevu), bola z veľkej časti vyvrátená.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Keď vás život neteší, treba zakročiť. Pomôžu úsmevy nasilu aj vnímavosť Čítajte 

4. Zvýšenie novosti

Všetci podliehame hedonickej adaptácii alebo myšlienke, že sa rýchlo prispôsobujeme pozitívnym zážitkom. Jedným zo spôsobov, ako tomu zabrániť, je vniesť do každodenných zážitkov novotu. V jednej štúdii napríklad náhodne priradili ľuďom, aby svoj víkend brali ako dovolenku, čo malo za následok lepšiu náladu a väčšiu spokojnosť, keď sa v pondelok vrátili do práce. Iná štúdia - úplne vážne - priradila ľuďom, aby si pri treťom sledovaní určeného videa vytvorili „ručné okuliare“, čím sa ich zážitok stal novším a zvýšil sa pôžitok z videa.

5. Pomáhajte ostatným

Cítime sa šťastnejší, keď sa rozhodneme minúť peniaze na druhých, napríklad prostredníctvom darčekov alebo darov. Napríklad, keď sa ľuďom náhodne priradí, či majú minúť peniaze na seba, alebo na niekoho v núdzi, tí, ktorí minú peniaze na druhých, potom uvádzajú lepšiu náladu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Robiť dobro, vám urobí dobre. Ľudia, ktorí pomáhajú druhým, sú šťastnejší Čítajte 

Veci, ktoré treba odobrať, aby sme boli šťastnejší

1. Znížte nepríjemné využívanie času

Robte menej vecí, ktoré nemáte radi. V jednej štúdii dostali účastníci 40 dolárov, ktoré mali minúť na nákup, ktorý by im ušetril čas (napríklad zaplatiť niekomu za domáce práce). Ďalší víkend dali účastníkom 40 dolárov, aby ich minuli na nákup materiálnych vecí. Keď účastníci urobili nákup, ktorý im ušetril čas, cítili sa menej časovo vyťažení a následne šťastnejší.

2. Znížte používanie smartfónu a sociálnych médií

Ako osoba, ktorá skúma vplyv smartfónov a sociálnych sietí na duševné zdravie, viem z prvej ruky, že tento výskum je komplikovaný.

Dôkazy naznačujú, že zníženie používania samo osebe nezvýši šťastie, ale je pravdepodobné, že sa tak stane, ak odložením telefónu zvýšime svoju účasť na spoločenských situáciách okolo nás a ak sa to natiahne na dlhší časový úsek (jeden mesiac oproti jednému dňu).

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Smartfón vás robí hlúpejšími. Stačí, že je poruke Čítajte 

Toto nie je úplný zoznam.

Nevýhodou tohto výskumného prístupu je, že vynecháva množstvo štúdií, z ktorých niektoré sú veľmi kvalitné. Desaťročia výskumu napríklad potvrdzujú prínos cvičenia, spánku, pobytu v prírode a mnohých ďalších opatrení.

Tie môžu byť účinné pri zvyšovaní šťastia, ale existuje len málo (ak vôbec nejaké) vopred registrovaných experimentov, ktoré by to dokazovali.

Časom sa počet prísnych, vopred registrovaných výskumov o šťastí rozrastie. Zatiaľ môžeme najlepšie postupovať podľa tohto zoznamu a inak robiť veci po starom: bez toho, aby nás viedla kvalitná veda.