Najväčšia raketa sveta dvakrát pristála a vybuchla v oceáne. Musk let sledoval s Trumpom

TEXAS. Americký raketový prepravca SpaceX úspešne absolvoval ďalšiu skúšku najväčšej vesmírnej rakety sveta Starship. Zhruba 120 metrov vysoký stroj po šiesty raz vyštartoval zo súkromného komplexu Starbase na brehu amerického štátu Texas.

Neskorý štart rakety, ku ktorému došlo o 23. hodine stredoeurópskeho času, umožnil stroju pristávať v Indickom oceáne ešte za svetla. Po prvý raz tak boli k dispozícii kvalitné zábery zo záverečnej fázy letu. Nadšenci letov do vesmíru sa však nedočkali avizovaného návratu a pristátia rakety na štartovacej rampe.

Šéfom spoločnosti SpaceX je miliardár Elon Musk, ktorý skúšku sledoval osobne z Texasu spolu s nadchádzajúcim americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Priamy prenos aj so slovenským komentárom ste mohli sledovať vo vysielaní Slovenskej agentúry pre vesmírne aktivity (SOSA).

Nebola odvážna ako naposledy

Raketa Starship má priemer deväť metrov a skladá sa z dvoch stupňov – rovnomennej vesmírnej lode Starship (horný stupeň) a raketového nosiča Super Heavy s 33 motormi Raptor (takzvaný booster).

Stupne sa od seba oddelili približne dve minúty a 40 sekúnd po štarte. Krátko po tom booster znova naštartoval motory, aby sa vrátil smerom k západnému pobrežiu Spojených štátov. SpaceX tento manéver prezýva boostback burn.

Z pohľadu letového plánu išlo o kritický moment, v tom čase sa totiž rozhodovalo, kde Super Heavy pristane. Zámerom bolo, aby booster zopakoval úspech z piateho letu, teda kontrolované pristátie priamo na štartovacej rampe, kde by ho vo vzduchu zachytili masívne oceľové čeľuste.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Unikátne pristátie. Čeľuste štartovacej rampy zachytili vznášajúcu sa vesmírnu raketu Čítajte 

Aby k tomu došlo, dáta zo systémov na rampe i samotnom raketovom nosiči nesmeli vykazovať anomálie či poškodenie. Za štandardných okolností by letový riaditeľ vydal manuálny príkaz pre pristátie na rampe, a to ešte predtým, ako sa spomínaný boostback burn skončí.

K tomu však nedošlo. Nosič nebol technicky pripravený na riskantné pristátie na veži, raketa preto automaticky zvolila bezpečnejší variant pristátia v Mexickom zálive. Super Heavy tak vertikálne dosadla priamo na hladinu, na ktorú sa po vypnutí motorov vplyvom gravitácie prevráti a nenávratne zničí.

Mimo záberov, ktoré boli odvysielané v oficiálnom priamom prenose, stroj pri náraze na hladinu explodoval, čo je však v prípade tohto typu skúšok bežné. S opätovným využitím rakety sa nateraz nepočítalo.

Prečo Super Heavy nemohla pristáť na rampe, nateraz nie je známe. Nemuselo ísť nevyhnutne o závažné technické komplikácie. V prípade pristávania na rampe má SpaceX konzervatívnejší, opatrný prístup s nižšími toleranciami. Ak si nie je 100-percentne istá pripravenosťou, nechce riskovať prípadné vážne poškodenie pozemnej infraštruktúry, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť budúce lety.

Kľúčový test priamo vo vákuu

Horný stupeň, vesmírna loď Starship, medzičasom pokračovala na rovnakej trajektórii ako naposledy. Nedostala sa teda priamo na obežnú dráhu, ale o pristátie sa pokúsila po absolvovaní necelej jednej orbity okolo Zeme. Vertikálne pristala v Indickom oceáne severozápadne od Austrálie a po dosadnutí na hladinu mimo záberov kamier taktiež explodovala. V priamom prenose spoločnosť neodvysielala zábery výbuchu, len horiacich trosiek stroja krátko po ňom.

Okrem pristávania na rampe bude Starship v budúcnosti schopná pristáť napríklad na autonómnej pristávacej plošine v oceáne, tak ako to dnes dokážu rakety Falcon 9 tej istej spoločnosti.

Novinkou v letovom profile bola skúška opätovného zážihu jedného zo šestice motorov Raptor. Išlo o ďalší kľúčový test z pohľadu budúcich ostrých misií, ktorý sa vydaril. Vesmírna raketa totiž musí vedieť vypínať a zapínať motor v prostredí vákua, inžinierom to totiž dáva širšie možnosti plánovania letových profilov, ako aj možnosť vynášať viacero nákladov na rôzne orbity v rámci jediného letu.

Výsledkom sú, okrem iného, menšie operačné náklady pre firmu, ako aj nižšia cena „leteniek“ pre satelitných operátorov.

Zmeny boli menej viditeľné

SpaceX pred šiestym letom implementovala viacero vylepšení a úprav.

Zvonka však neboli také viditeľné, viacero z nich sa totiž týkalo softvéru a súvisiacich procedúr. Hlavným zámerom bolo zozbieranie ďalších cenných dát, ktoré v budúcnosti umožnia spoľahlivé opätovné využitie oboch stupňov rakety.

Nosič Super Heavy disponoval zvýšenou redundanciou pohonného systému, ktorá má viesť k lepšej spoľahlivosti v prípade menších komplikácií. Inžinieri taktiež zvýšili štrukturálnu odolnosť kľúčových častí stroja a skrátili proces odčerpávania zvyškového paliva po prípadnom pristátí na rampe.

K bližšie nešpecifikovanej úprave došlo aj na strane vopred nastavených limitných hodnôt sledovaných pri rozhodovaní o štarte stroja či o jeho návratovej trajektórii.

Vesmírna loď testovala nové materiály pre sekundárnu tepelnú ochranu, stroj totiž pri návrate cez atmosféru odoláva vysokým teplotám horúcej plazmy. Zároveň bola paradoxne na oboch stranách rakety odňatá časť tepelného štítu – až 2100 kusov malých hexagonálnych dlaždíc – a to v miestach, kde inžinieri zamýšľajú implementovať systém umožňujúci zachytenie lode štartovacou rampou tak, ako sa to už podarilo v prípade nosiča Super Heavy.

Fakt, že Starship už dvakrát – hoci s väčšími či menšími problémami – vydržala fyzicky náročný návrat cez atmosféru, vopred nič negarantoval. Inžinieri SpaceX totiž chceli spoznať štrukturálne a termálne limity stroja a trajektória návratu preto bola agresívnejšia, najmä v záverečnej fáze letu. Starship tak bola vystavená ešte ťažším návratovým podmienkam.

Napriek zvýšenému riziku a predletovým počítačovým simuláciám však raketa návrat a vertikálne pristátie zvládla na výbornú. Elon Musk preto krátko po skúške avizoval, že SpaceX sa o pristátie v oceáne pokúsi ešte raz. Ak vyjde aj do tretice, pri ďalšej skúške si už môže Starship rovnako vyskúšať vertikálne pristátie priamo na štartovacej rampe.

SpaceX má pri vývoji najväčšej rakety sveta netradičný prístup. Jednotlivé vývojové verzie stroja testuje priebežne v ostrých letových podmienkach a počíta s ich zničením. Nech misie dopadnú akokoľvek, výsledkom je množstvo cenných telemetrických dát, ktoré inžinieri využívajú pri návrhu budúcich iterácií vesmírnej lode aj raketového nosiča Super Heavy.

Záznam oficiálneho prenosu SpaceX: