Zmena klímy začína reálne zasahovať do našich životov, argumenty popieračov blednú oproti faktom, s ktorými sme každodenne konfrontovaní. Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta a vo vlnách horúčav posilnených emisiami skleníkových plynov už zomierajú ľudia.
Okrem aktuálnej klimatickej krízy poznalo ľudstvo viacero klimatických zmien. Pri zmenách klímy padali veľké ríše a koleso dejín sa otáčalo.
Podľa BRANISLAVA KOVÁRA z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje kolapsom civilizácií, bola klíma vždy celoplanetárnou silou a dokáže výrazne meniť pravidlá hry.
„Ak bola ľudská spoločnosť v dejinách stabilná a nemala vážne problémy, často zvládla aj také krízy, ako sú klimatické zmeny,“ hovorí. „Ak však bola nejakým spôsobom naštrbená, nedokázala tieto problémy zvládnuť. Vtedy klimatické zmeny urýchlili jej kolaps.“
V rozhovore sa dočítate:
- čo stálo za pádom mocnej Rímskej ríše a ako s tým súvisí zmena klímy v strednej Ázii,
- ako sa úrodná severná Afrika, ktorá bola obilnicou sveta, premenila na púšť,
- prečo v Grónsku zostali po vikignskej civilizácii len ruiny a archeologické nálezy,
- akých chýb sa dopúšťali civilizácie v minulosti pri klimatických krízach.
Podľa odborníkov nám hrozí klimatická katastrofa, akú ľudstvo ešte nezažilo. Doplatilo ľudstvo na klimatické zmeny aj v minulosti?
V prvom rade musíme povedať, že aj v minulosti síce ľudia ovplyvňovali klímu, ale rozhodne nie v takej enormnej miere, ako sa to deje dnes, vlastne od priemyselnej revolúcie v 19. storočí.
Po druhé, je nás výrazne viac ako kedykoľvek v minulosti, je nás už osem miliárd. Keď napríklad v minulosti nastali klimatické zmeny, bolo ľudí výrazne menej a mohli na ne reagovať napríklad migráciou do iných oblastí.
Aj dnes ľudia reagujú na klimatickú zmenu migráciou.
Áno, najmä z oblasti subsaharskej Afriky, ale na rozdiel od minulosti prichádzajú do prostredia, ktoré je už husto obývané, kde žijú ľudia iných kultúr, náboženstiev, ideológií, čo vyvoláva ďalšie konflikty. Klimatická zmena nastáva v období, keď je planéta veľmi husto osídlená a vhodných oblastí na život je len obmedzené množstvo.
Aj vtedy zatvárali ľudia oči pred realitou, podobne ako dnešní popierači zmeny klímy?
Branislav Kovár
vyštudoval archeológiu a históriu, pracuje v Archeologickom ústave SAV,
zúčastnil sa na archeologických expedíciách vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne,
je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Epidémie v dejinách a Klíma v dejinách, takisto autorom knihy Sila zániku: Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.
Z najstaršej doby nemáme písomné pramene, preto nevieme, či boli medzi nimi aj popierači. Z neskorších období sa zdá, že si klimatické zmeny všimli a snažili sa nejako na ne reagovať, mali však výrazne menej možností na akúkoľvek reakciu, než máme dnes.
Vždy sú ľudia, ktorí chápu potrebu zmien a odporujú realite. Napríklad počas morovej pandémie v 14. storočí niektorí kňazi utiekli, dokonca zneužívali túto krízu, iní sa snažili starať o chorých a zostali so svojimi veriacimi.
Práve starostlivosť počas pandémií vyniesla kresťanstvu kredit a vplyv. Vždy záleží na jednotlivých ľudských charakteroch.
Snažili sa ľudia v minulosti počas klimatických kríz hľadať reálne riešenia?
V niektorých obdobiach sa snažili nájsť cestu, napríklad počas veľkého kolapsu bronzovej doby vo východnom Stredomorí začali egyptskí faraóni Novej ríše zhromažďovať potraviny, začali sa pestovať plodiny a šľachtiť dobytok, ktoré lepšie odolávali suchej klíme.
Kniha Klíma v dejinách. (zdroj: Archív B. K.)V 14. storočí v západnej Európe, ktorá vtedy vlastne prežila svoju klinickú smrť, pretože ju zasiahla takzvaná malá ľadová doba, do toho prišla morová epidémia a ekonomické problémy, vidno, že sa zmenili vzťahy medzi šľachtou a poddanými, ktorí získali viac slobody, na kráľovských dvoroch sa začalo žiť úspornejšie.
Práve v tomto období vzniká niečo, čo by sme mohli nazvať prvým účtovníctvom. Ľudia sa vedeli poučiť, nebolo to však časté a tých príkladov je skôr menej.
Nemali problém aj preto, lebo klimatické zmeny a vôbec prírodné javy pripisovali Bohu či božstvám, namiesto toho, aby poznali ich mechanizmus? Ak verili apokalyptickému osudu a modlili sa, blokovalo ich to v schopnosti konať, nie?
V minulosti bežne vnímali zmeny klímy ako trest bohov alebo následok nemorálneho života spoločnosti. Keďže zmeny klímy prisudzovali božstvám, je prirodzené, že odpoveď hľadali v náboženstve. Spôsobovalo to spoločenské napätie, pretože za kontakt s božstvami zodpovedali elity.
Typickým príkladom sú elity stredoamerických Mayov, ktoré nevedeli, ako reagovať na vtedajšiu zmenu klímy. Obyvateľstvo verilo, že elity majú zodpovednosť za kontakt s bohom dažďa a zrejmým následkom boli sociálne nepokoje.
V niektorých obdobiach existovali aj apokalyptické kulty, ale nevieme ich jednoznačne spojiť so zmenami klímy.
Celý čas nás v škole učili, že staroveký Rím padol kvôli barbarom. Občas sa pridali aj iné dôvody, no nikdy sa nespomenula klíma. Tá akoby ani neexistovala. Vy tvrdíte, že pritom mala aj ona podiel na páde Rímskej ríše?
Barbari boli len povestným posledným klincom do rakvy.
Rimania dokázali dlho viac-menej porážať germánske kmene a v 4. a 5. storočí zrazu všetko prehrávali? Klíma je previazaná celými dejinami Rímskej ríše. Počas jej existencie nastalo viacero klimatických udalostí, ktoré vplývali na jej dejiny.
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že rozmach Rímskej ríše nastal v stabilnom klimatickom období, ktoré my odborne nazývame rímske klimatické optimum. Začalo sa v 2. storočí pred naším letopočtom a skončilo sa približne v 2. storočí nášho letopočtu.
Čo to značí, že klíma bola vtedy stabilná?
Zovšeobecňujúco by sme mohli povedať, že v tomto období panovala vo veľkej časti Rímskej ríše teplá, vlhká a stabilná klíma, k čomu prispela vysoká úroveň slnečného žiarenia a veľmi slabá sopečná činnosť. Známy výbuch Vezuvu bol v podstate výnimkou.
Doteraz však nevieme vysvetliť, ako a prečo rímske klimatické optimum vzniklo a skončilo. Plínius Starší píše, že v pohorí Atlas žili slony, ktoré tu vyhynuli pravdepodobne až po optime a aj v dôsledku ich lovu.
Málokto dnes uverí, že severná Afrika bola najväčším producentom pšenice v ríši, najmä keď vieme, že dnešné štáty musia obilie vo veľkom dovážať. Napríklad Egypt bol obilnicou Ríma.
Dnes si Egypt spájame najmä s púšťou a úrodu im zabezpečuje množstvo chemických hnojív, ktoré do Egypta vyvážalo aj komunistické Československo.
A pritom severná Afrika bola v minulosti naozaj obilnicou sveta, nebol to len Egypt, ale aj staroveké Kartágo na území dnešného Tuniska a dokonca aj severné časti dnešnej Líbye.
V Egypte bývala úroda obilia viackrát do roka, keďže Níl pri pravidelných záplavách prinášal okrem vlahy aj úrodné živiny v bahne z etiópskej vysočiny a tie obohacovali pôdu. Dnes, po výstavbe priehrad vrátane najznámejšej Asuánskej priehrady, sa tento proces narušil, záplavy už nie sú a egyptské poľnohospodárstvo je závislé od dovozu zahraničných fosfátov a iných chemických látok. Priehrada má istý význam, ale aj negatívny dosah, zastavil sa celý proces a zmenila sa aj klíma, ktorá sa stala suchšou.
Klíme teda vďačia rôzne staroveké ríše za vzostup a expanziu. Čo vlastne zapríčinilo zmenu klímy v antickom Ríme?
O tom sa stále vedú diskusie. Nepoznáme presný dôvod začiatku rímskeho klimatického optima ani dôvod jeho konca, vieme len, že bolo. A potom sa v 2. storočí nášho letopočtu situácia dramaticky zmenila, ochladilo sa, Rímska ríša začína postupne strácať svoju stabilitu.
Klíma, pochopiteľne, nebola jediný faktor, ktorý vplýval na rozdelenie ríše a neskôr na zánik jej západnej časti, ale dnes už vieme, že určite patrí medzi výrazné a dôležité faktory.
Prečo si veda tak dlho nevšímala, že klimatické zmeny hrali významnú úlohu?
Archeológia a história sú humanitné vedy a dlho používali metodiku humanitných vied. Zmeny klímy sme si začali všímať viac vtedy, keď archeológovia a historici začali užšie spolupracovať s prírodnými vedami. Prišli nové analýzy a zistenia, ktoré sme porovnali so zisteniami z archeologických výskumov a písomných prameňov.
O aké metódy ide?
Pracuje sa napríklad s dendrochronológiou, ktorá, zjednodušene povedané, skúma letokruhy na stromoch. Podľa nich vieme zistiť, či bolo pred storočiami chladné, alebo teplejšie obdobie.
Klímu v minulosti vieme skúmať aj vďaka vrtom z ľadovcov v Grónsku alebo v Antarktíde, takisto vďaka chemickej analýze stalaktitov a stalagmitov v jaskyniach, pretože sa inak vyvíjali v rôznom klimatickom období. Využívajú sa aj peľové analýzy z močiarov, pretože v nich sa podarilo uchovať peľ z dávnejších období, podľa toho napríklad vieme, či rástli rastliny, ktoré majú rady sucho, alebo prevládali druhy obľubujúce viac vlahy.
V prípade Egypta sa využíva aj analýza výskytu zvyškov rôznych druhov chrobákov, keďže niektoré obľubujú sucho, iné vlhko.
Teda skladáte mozaiku, z ktorej vidno, aká bola klíma aj pred dávnymi vekmi?
Áno, tých spôsobov, ako zistiť klímu v histórii, je dosť. Výsledky sa potom porovnávajú s písomnými a archeologickými údajmi a veľakrát to presne sedí.
Zaoberáte sa kolapsmi civilizácií. Čím je práve kolaps Rímskej ríše taký zaujímavý?
Patrí medzi typické kolapsy minulých civilizácií a zároveň ho vieme dobre sledovať v písomných prameňoch. Spomedzi starovekých kolapsov je asi najlepšie zdokumentovaný.
Zaujímavý je aj preto, lebo Rímska ríša existovala takmer tisíc rokov, čiže bola z tohto hľadiska stabilný element a napriek tomu jej západná časť skolabovala. Východná časť ríše prežila, preto môžeme navzájom porovnávať jednotlivé aspekty.
Rovnako je zaujímavé, že tento kolaps sa často v mnohom podobá neskorším krízovým obdobiam. Z nedávneho obdobia to môže byť napríklad finančná kríza v roku 2008 alebo arabská jar, ktoré mali niektoré spoločné prvky známe aj pri zániku Západorímskej ríše.
Takže v učebniciach treba doplniť ako dôvod jej kolapsu aj klimatické zmeny?
Ako som už naznačil, tých dôvodov bolo viac. Išlo aj o interakcie s okolitými vyspelými civilizáciami.
Za jej kolapsom stáli aj tie dôvody, ktoré jej predtým priniesli úspech, teda problémy ekonomického a vojenského charakteru, kríza elít, ale takisto aj klíma. O klíme sa však dá povedať, že je jednou z mála síl – ak nepočítame udalosti ako pád asteroidu –, ktorá dokáže ovplyvniť dejiny na celej planéte.
Ako napríklad?
Klíma je celoplanetárnou silou a dokáže výrazne zmeniť ‚pravidlá hry‘. Nebude náhodou, že v období rímskeho klimatického optima nastáva aj rozmach dynastie Chan v Číne.
Súčasne však klimatické zmeny mali vplyv aj na iné globálne udalosti. Napríklad následná klimatická zmena v 4. storočí v strednej Ázii spôsobila pohyb nomádskych kmeňov, ktoré vtrhli do Pričiernomoria. Ide o známe ťaženie Hunov, ktorým neskôr vládol Atila a ktoré spustilo ďalšie udalosti, takže zmena klímy mala globálne dosahy.
Ak Rím v klimatickom optime produkoval prebytky, dá sa vysledovať aj mrhanie zdrojmi?
To je zložitejšia otázka. Istým spôsobom sa však dá niečo dedukovať z toho, že rímski cisári zadarmo rozdávali obilie, aby si získavali podporu obyvateľstva. V neskorších obdobiach zadarmo rozdávali aj iné produkty ako olivový olej, mäso a podobne.
Nenazýval by som to priamo mrhanie, pretože to malo aj nejaké pozitívne aspekty. Prebytky umožňovali týmto spôsobom získavať si sympatie ľudí.
Rimania vybíjali celé populácie zvierat, keď ich zo zábavy zabíjali v arénach. Bolo bežné takéto drancovanie prírody?
Drancovanie prírodných zdrojov môžeme počas Rímskej ríše sledovať napríklad pri ťažbe rôznych kovov. Ľudská civilizácia je vždy expanzívna a drancuje svoje okolie, či už vedome, alebo nevedome.
Opäť netreba zabúdať na zvyšovanie počtu obyvateľov, to sa týka aj minulosti. Viac ľudí potrebuje viac pôdy, viac potravín.
Vezmite si aj Blízky východ. Libanon bol kedysi známy svojimi veľkými lesmi, cédrové drevo z územia dnešného Libanonu sa vyvážalo do mnohých krajín. Tieto lesy zmizli ešte v staroveku. Dnes je céder v Libanone mimoriadnou vzácnosťou.
Cédre v Libanone dnes už takmer nenájdete, zostali na štátnej vlajke. (zdroj: Europeana)Mohlo mať takéto správanie ľudí v minulosti vplyv na klímu?
Hoci sa to nedá porovnať s tým, ako zásadne ovplyvňujeme zmenu klímy dnes, vieme, že aj v minulosti sa na jej zmene ľudia podieľali.
Ale ako som hovoril, mohlo to byť aj nevedome. Napríklad, keď Európania prišli do Ameriky, spôsobili veľkú katastrofu, najmä v dôsledku zavlečenia chorôb, proti ktorým neboli obyvatelia Ameriky imúnni. Vymrelo obrovské množstvo ľudí.
Preto sa zmenil aj charakter krajiny. Dnes sú v Strednej Amerike pralesy, ale predtým to boli rozsiahle urbanizované oblasti, ktoré obývali Aztékovia či Mayovia obhospodarujúci svoje polia.
Ako to ovplyvnilo klímu?
Môže sa to zdať zvláštne, ale mohlo to ovplyvniť klímu na celej planéte, a to výrazne. Po vymretí pôvodného obyvateľstva vyrástol na celých oblastiach prales, tieto zmeny spôsobili následné zmeny CO2 v atmosfére.
V Európe to malo vplyv napríklad na znásobenie takzvanej malej ľadovej doby v 16. - 18. storočí, ktorá bola veľmi výraznou zmenou klímy so silnými zimami a krátkymi letami – priemerne poklesli ročné teploty aj o jeden stupeň Celzia. S klimatickými zmenami súviselo napríklad aj šírenie moru.
V akom zmysle?
Vieme, že prvýkrát sa mor dostal do Európy na konci neskorej kamennej doby a začiatku bronzovej doby, nebola to však ešte baktéria moru po posledných dôležitých mutáciách. Potom to bol takzvaný Justiniánov mor v 6. storočí, nazvaný podľa cisára Východorímskej ríše Justiniána, ďalšia vlna prišla v stredoveku v 14. storočí.
V 6., ale aj v 14. storočí nastali v strednej Ázii klimatické zmeny, pravdepodobne bolo vlhšie obdobie, čo spôsobilo, že prirodzení nositelia baktérie moru ako svište, pieskomily a iné druhy hlodavcov boli konfrontované so zvlhnutím stravy a zatopenými norami. Viac sa priblížili k ľudským príbytkom, blchy z nich preskočili na hlodavce žijúce v blízkosti ľudí, väčšinou myši alebo potkany, a baktéria sa takto začala šíriť v ľudskej populácii.
Čiže stačila zmena klímy na opačnej časti sveta a výsledkom bola katastrofa v Európe, smrť miliónov ľudí a pád impéria?
Áno, a dokonca to ani nemuseli byť veľké klimatické zmeny v strednej Ázii. Svet bol už v 6. storočí globalizovaný a šírenie moru bolo veľmi rýchle. Podobne aj v 14. storočí. Na mor zomreli v niektorých krajinách až dve tretiny populácie.
Metaforicky by sme mohli povedať, že baktériu moru yersiniu pestis ‚vyslalo‘ na Zem samotné peklo. To je ďalší z príkladov, že klíma je nositeľom globálnych zmien.
Rimania síce nespôsobili klimatickú krízu, ale podobne ako dnešní ľudia mali k životnému prostrediu vyslovene koristnícky vzťah, bez ohľadu na následky pre seba a planétu. Sú aj iné príklady, keď si takto ľudia pílili pod sebou konár v minulosti?
Môžem uviesť napríklad kolaps vikingského osídlenia v Grónsku, za ktorým tiež stálo drancovanie životného prostredia. Veľa ľudí asi nevie, že až do 14. storočia bola v Grónsku teplejšia klíma, v niektorých oblastiach sa dalo pestovať obilie, chovať dobytok.
Práve toto územie osídlili Vikingovia z Nórska a Islandu. Problémom bolo, že ekosystém Grónska bol krehký, pričom Vikingovia používali poľnohospodárske metódy, aké poznali v domovine, tie však boli pre Grónsko nevýhodné.
Drancovanie narušilo krehkú stabilitu, ktorá tam predtým dlho existovala, bolo to odlesňovanie, spôsobili veľkú eróziu pôdy, ktorá sa stávala menej úrodnou, v dôsledku čoho tlačili na zdroje čoraz viac. Tak nastal kolaps vikingského osídlenia Grónska. Nie je to jediný príklad.
Aký ešte?
Ďalší je napríklad Veľkonočný ostrov, ktorý je pre bádateľov skúmajúcich kolapsy historických spoločností takým malým laboratóriom.
Ľudia si po príchode na ostrov založili malý raj, mali tam pomerne dostatok zdrojov, ktoré dopĺňali zdrojmi z mora. Tu bolo problémom, že vyklčovali všetky stromy, drevo potrebovali na stavbu príbytkov, ale aj na také zbytočné projekty, ako je stavba známych sôch, na ktorých prevoz a vztyčovanie spotrebovali obrovské množstvo dreva.
Ďalším faktorom mohli byť privezené hlodavce, ktoré jedli ovocie miestnych stromov a semená po prechode ich tráviacim traktom už nedokázali vyklíčiť. Malo to vplyv na celú spoločnosť, pretože po vyklčovaní všetkých stromov si napríklad nemohli stavať lode na lov v hlbších vodách a populácia ostrova skolabovala.
Hovorili sme o klimatických zmenách, ktoré sa podieľali na páde Ríma. Dá sa stanoviť presnejší dátum?
Pád Ríma spôsobilo viac faktorov, dôležité bolo aj zastavenie expanzie, ktorá prinášala Rimanom zisky. Scenár mali založený na tom, že dobyli vyspelú civilizáciu a prebytky použili na ďalšiu expanziu, no potom im ‚došli‘ vyspelé civilizácie. Keď porazili Germánov, isto z toho nemali také zisky ako z dobytia Egypta.
Povedal by som to tak, že rímske meče boli najostrejšie pri pobreží Stredozemného mora. Umožňovalo im lepšiu logistiku, šírenie armády, tovaru, informácií. Čím ďalej boli, tým sa expanzia predražovala. Nikdy napríklad nedobyli Partskú ríšu na východe, takisto sa stiahli z provincie Mezopotámia.
Zlyhali aj cisári, pretože keď potrebovali financie, riešili to znižovaním obsahu drahých kovov v obežive, došlo to až do stavu, že ani samotná ríša nechcela vyberať v daniach svoju vlastnú znehodnotenú menu.
Elity síce často disponovali lepšími informáciami ako verejnosť, ale boli zvyknutí opakovať isté vzorce, pričom tie len znásobovali krízu. A do toho sa skončilo klimatické optimum.
Zmena klímy bola pre nich fatálna?
Pri menej stabilnej klíme poľnohospodárstvo neprodukovalo toľko prebytkov ako v minulosti. A spomínal som klimatické zmeny v Ázii, pre ktoré sa pohli Huni. To spustilo dominový efekt, Huni zatlačili na Germánov a tí sa začali tlačiť do Rímskej ríše.
Rimania dokázali Germánov poraziť, no práve preto, že mali svoje vlastné problémy, jednoducho tomuto tlaku v 4. a 5. storočí už nedokázali odolávať. Nové etniká začali hľadať svoj úspech a domovy na území Rímskej ríše.
Západorímska ríša padla, ale východná časť ríše pod cisárom Justiniánom mala našliapnuté, aby obnovila ríšu v jej bývalých hraniciach. No potom prišiel rok 536. Hovoríme o takzvanom evente 536.
Čo sa vtedy stalo?
Okolo tohto roku nastala veľká zmena klímy. Spôsobili ju pravdepodobne výbuchy sopiek, predpokladá sa, že minimálne jedna z nich bola v trópoch, uvažuje sa o vulkánoch v Salvádore alebo v Mexiku.
Plyny a čiastočky uvoľnené pri erupcii do atmosféry ovplyvnili slnečné žiarenie a ďalšie aspekty klímy, čo spôsobilo celosvetovú zmenu klímy.
Ten spúšťač nie je známy?
Presné dôvody nepoznáme, uvažuje sa o dvoch až troch výbuchoch, prípadne mohli vybuchnúť dve sopky a súčasne spadla kométa v Tichomorí alebo v juhovýchodnej Ázii.
Ochladenie zachytávajú písomné pramene: viditeľne sa oslabilo slnečné žiarenie na viac ako jeden rok, slnečné lúče mali modrastú farbu. Oslabenie slnečného žiarenia vraj bolo až také výrazné, že ľudia nevideli svoje vlastné tiene na poludnie.
Pramene píšu aj o nedostatku zrážok a o veľkom suchu v Byzantskej ríši.
Čo to spôsobilo?
Podľa slov neskoroantických historikov to vyzeralo tak, akoby ročné obdobia niekto pomiešal dohromady. Zima bola bez búrok, jar bez miernosti a leto bez horúčav. Úroda bola menšia a v mnohých oblastiach vypukol hladomor.
Do toho prišla spomenutá pandémia moru. Tým sa skončila možnosť obnovenia impéria.
Uvádzate, že vtedy nastal aj pád iných civilizácií, ktorých?
Áno, event 536 sa odráža aj inde, znova sa potvrdzuje, že klimatická zmena je faktor, ktorý má celoplanetárny dosah. V rovnakej dobe vidíme napríklad kolaps mestskej ríše Teotihuacánu, čo bolo najvýznamnejšie centrum Strednej Ameriky, po jej kolapse sa začínajú rozvíjať iné civilizácie, napríklad Mayovia.
Zmeny klímy boli zaznamenané aj v ostatných častiach Európy a v Číne, ba predpokladá sa, že mali negatívny vplyv aj na spoločnosti žijúce v Andách.
Olmécka jadeitová maska. (zdroj: The Metropolitan Museum of Art)Klimatické zmeny teda nesporne patria do dejín ľudstva, hoci sme klímu tak dlho obchádzali?
Ľudia sa spájajú preto, aby mohli spolupracovať, spoločne riešiť problémy. Ak bola ľudská spoločnosť v dejinách stabilná a nemala vážne problémy, často zvládla aj také krízy, ako sú klimatické zmeny. Ak však bola nejakým spôsobom naštrbená, nedokázala tieto problémy zvládnuť. Vtedy klimatické zmeny spolu s inými faktormi urýchlili jej kolaps.
Klíma bola vlastne akoby skúškou stability spoločnosti. Prípady ako event 536 sú však také extrémne, že sa zvládnuť zrejme nedali.
Dá sa z minulosti v niečom poučiť pri súčasnej klimatickej kríze a kolapsoch toľkých civilizácií?
Vždy sa dá poučiť, aj keď každá situácia v dejinách je svojím spôsobom jedinečná. Niektoré faktory sú spoločné, iné sú nové a majú vplyv na kolaps konkrétnej civilizácie.
Pri aktuálnej klimatickej kríze si môžeme pripomenúť, ako vymiznutie populácie vplývalo na zmeny CO2 v atmosfére, takisto sa poučiť, ako vydrancovanie prírodných zdrojov malo vplyv na kolaps civilizácie v Grónsku alebo na Blízkom východe. Spomeňte si na nedávny problém s ozónovou dierou, kde sa ľudstvo snaží o nápravu.
Čiže poučiť sa môžeme, iná vec je, či sa aj naozaj poučíme. Ak mám byť ironický, nikdy by som nepodceňoval schopnosť ľudstva ‚chytiť sa spoločne za ruky‘ a spolu vykročiť do priepasti zatratenia.
