Posledné dni Slovensko sužuje vlna horúčav, ktorá má najbližšie dni pokračovať. Záchranári už museli zasahovať pri stovkách kolapsov ľudí, ktorí vysoké teploty nezvládli.
Minulý rok spôsobili horúčavy posilnené emisiami skleníkových plynov v Európe takmer 50-tisíc úmrtí, ukazuje nový výskum v časopise Nature Medicine . Náš kontinent sa pritom zohrieva v prebiehajúcej klimatickej zmene rýchlejšie ako zvyšok sveta.
Vysoké teploty ohrozujú ľudské životy najmä v zraniteľných skupinách, ako sú deti, starí ľudia a chorí. Navyše vedú k dlhším suchám a častejším požiarom.
Najviac ľudí umiera pri horúčavách na juhu Európy, najmä v Grécku, kde práve v uplynulých dňoch bojujú s rozsiahlymi požiarmi.
Bolo by viac úmrtí
Podľa lekárov sú horúčavy tichým zabijakom. Spôsobujú totiž omnoho viac úmrtí, ako si ľudia uvedomujú. Často zhoršujú už existujúce choroby a za príčinu úmrtia potom nemusí byť uvedená priamo horúčava.
V minulom roku podľa vedcov z Barcelony zomrelo v Európe vplyvom horúčav 47-tisíc ľudí. Ukazujú to údaje z 35 európskych krajín vrátane Slovenska.
“Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer – nemôžeme zaspať na vavrínoch.
„
Tieto úmrtia by však boli zhruba o osemdesiat percent vyššie, keby nebolo zásahov, ktoré väčšina krajín zaviedla po roku 2003. Vtedy vlna horúčav v Európe zabila rekordných 70-tisíc ľudí. Druhý najhorší rok na úmrtia z horúčav bol 2022, keď zomrelo zhruba 60-tisíc ľudí na následky vplyvu vysokých teplôt.
Hoci teda stále umierajú desaťtisíce ľudí, bolo by ich omnoho viac, keby krajiny nezaviedli varovný systém pred horúčavami či osvetu medzi obyvateľmi o vplyve vysokých teplôt na organizmus.
„Počet úmrtí súvisiacich s teplom je však stále príliš vysoký,“ hovorí pre Guardian epidemiologička a hlavná autorka výskumu Elisa Gallo. „Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer – nemôžeme zaspať na vavrínoch."
Na Slovensku vydáva varovanie pred horúčavami Slovenský hydrometeorologický ústav . V stredu vyhlasuje pre okresy Malacky, Bratislava, Pezinok, Senec, Dunajská streda, Nové Zámky a Komárno až tretí stupeň výstrahy.
Ten označujú nebezpečné javy, ktoré sú pre dané obdobie veľmi zriedkavé a môžu ohroziť ľudské životy. Pre väčšinu Slovenska bude platiť druhý a prvý stupeň výstrahy.
Opäť najteplejší
Horúčavy v súčasnosti trvajú dlhšie a sú silnejšie pod vplyvom prebiehajúcej klimatickej zmeny, ktorú poháňajú skleníkové plyny produkované pri ľudskej činnosti. Skleníkové plyny fungujú podobne ako sklo v skleníku. Vstrebávajú teplo zo slnečného žiarenia, ktoré sa odráža od Zeme, a zabraňujú mu uniknúť do vesmíru.
Tento efekt udržuje na Zemi teplotu vhodnú pre život, no ako začali koncentrácie skleníkových plynov rásť zo spaľovania fosílnych palív, ničenia prírody a rozsiahleho obhospodarovania pôdy, začali rásť aj teploty.
Rok 2023 bol vplyvom klimatickej zmeny celosvetovo najteplejší. Meteorológovia predpokladajú, že rok 2024 ho prekoná.
Toxický koktail a evakuované nemocnice. Hasiči nevedia zastaviť požiare pri Aténach Čítajte Ako si poradiť s horúčavami
Pri prebiehajúcich horúčavách je dôležité, aby ľudia dbali na ochranu samých seba a svojich blízkych. Mali by sa vyhýbať slnečnému žiareniu, zdržiavať sa vnútri a piť veľa tekutín – určite neprijímať alkohol, ale obyčajnú vodu.
Mladší ľudia by mali dávať pozor najmä na starších rodinných príslušníkov a susedov. Vo vyššom veku ľudia často nepociťujú smäd a môžu sa tak rýchlo dehydrovať. Pitný režim by mali kontrolovať aj opatrovníci detí, ktoré majú nedokonalé vyvinutý pocit smädu.
Veľký manuál letných horúčav
Úrad verejného zdravotníctva SR zverejnil tento rok veľký manuál letných horúčav. Nájdete ho na tejto stránke.
Obsahuje informácie o pitnom režime, skladovaní potravín, pobyte pri vode či klimatizáciách na pracovisku aj v aute.
V čase horúčav je tiež dôležité vyvarovať sa teplotnému šoku, ktorý môže vzniknúť pri prechode z vnútorného do vonkajšieho prostredia.
„Klimatizáciu je preto vhodné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia,“ vysvetľuje Milada Eštóková, vedúca odboru hygieny životného prostredia z Úradu verejného zdravotníctva SR. Tento rozdiel teplôt platí pri domácnostich, kanceláriách, ale aj pri autách.
V prvom rade je však dôležité proti horúčavám zasiahnuť systémovo, keďže sa v nasledujúcich rokoch budú určite opakovať.
Vlády by mali budovať chladnejšie mestá s dostatkom zelene a vodných prvkov a s menej betónom či asfaltom. Varovné systémy by mali byť rýchle a dostupné. Navyše je tiež dôležité posilniť zdravotnícky systém, aby zdravotnícky personál nemusel v čase horúčav pracovať pod stresom.
