Text sme aktualizovali v októbri 2024 o informácie o výskyte sršňa na Slovensku.
Invázny druh sršeň ázijský je v Európe už dvadsať rokov. Na Slovensku jeho výskyt potvrdili v októbri 2024. Ochranári čakali, že ho v tomto roku objavia, keďže sa už nachádza aj v okolitých štátoch.
Sršeň pochádzajúci z Ázie má v Európe ideálne podmienky na život aj preto, že tu nemá prirodzeného predátora.
„Nedá sa tomu nijako zabrániť. Celá Európa bude kolonizovaná týmto druhom sršňa ázijského so žltými nohami a s čiernou hruďou. Čím skôr sa pripravíme na jeho príchod, tým nižšie náklady budeme mať,“ povedala v júli pre SME Helena Proková, včelárka a odborníčka z iniciatívy Blesabee.
Invázny druh sršňa je hrozbou pre včely, zdravie ľudí alergických na bodavý hmyz, ale aj pre ovocinárov, pretože spôsobujú škody na úrode ovocných drevín a vo viniciach.
Invázny čierny sršeň
Prvé jedince sršňa ázijského sa do Európy dostali v roku 2004 lodnou dopravou v dovezenej keramike z Číny, kde sa tento hmyz prirodzene vyskytuje. Prvýkrát sa v tomto roku vyskytol invázny sršeň vo Francúzsku.
Sršeň ázijský, ktorý je pôvodom z juhovýchodnej Ázie, však môže byť náhodne zanesený aj v pôde s rastlinami, drevom či so zeleninou.
„Môže sa objaviť prakticky kdekoľvek, kam až siahajú obchodné cesty tovarov a osôb,“ píše sa v príručke Sršeň ázijský (Vespa velutina) jeho biológia, monitoring, kontrola a prevencia šírenia.
Dospelé jedince ázijského sršňa vespa velutina majú dĺžku približne 22 milimetrov, hoci kráľovné môžu mať aj tri centimetre. Žihadlo majú iba samice. Telo majú prevažne čierne s tenkými žltými pásikmi a žltými nožičkami.
Celá sršnia spoločnosť sa točí okolo kráľovnej. Tá je zakladateľkou hniezda a jej hlavnou úlohou je klásť vajíčka a založiť kolóniu. Za rok dokáže naklásť až 15-tisíc vajíčok.
Úhyn kráľovnej znamená zánik celej kolónie. Odobratie a zabitie kráľovnej sa preto používa ako stratégia boja proti ázijským sršňom.
Sršeň ázijský sa dostal do Európy v roku 2004. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Sršeň ázijský na Slovensku
V sobotu 28. septembra ohlásili možný výskyt sršňa ázijského na juhu Slovenska v Palárikove pracovníci Centra biológie a biodiverzity SAV v Bratislave.
Odborníci zo ŠOP SR hlásenie preverili a výskyt sršňa ázijského ohlásili v utorok 1. októbra. Jeho hniezdo sa zatiaľ nepodarilo nájsť. Po jeho nájdení bude zlikvidované v súlade s platnými nariadeniami Európskej únie.
Invázny druh v roku 2023 objavili už v Maďarsku a tiež v susednej Českej republike pri Plzni. To zvyšovalo pravdepodobnosť, že už je aj na našom území.
Doteraz bolo „najbližšie potvrdené hniezdo sršňa ázijského zlikvidované len 50 kilometrov od Bratislavy v obci Kimle v Maďarsku,“ hovorí Helena Proková.
Hniezdo sa na území Maďarska podarilo identifikovať v auguste 2023, ale zničené bolo až v októbri, keď už mnohé nové kráľovné mohli odletieť preč. V podobne veľkom hniezde sa pritom mohlo nachádzať aj viac ako 500 kráľovien, hovorí Proková.
Na Slovensko sa sršeň dostal s veľkou pravdepodobnosťou práve z Maďarska.
Štátna ochrana prírody odporúča včelárom, aby naďalej starostlivo sledovali svoje včelstvá a možný výskyt podozrivých letáčov hlásili cez Systém rýchleho varovania.
„Situáciu na Slovensku stále monitorujeme a je pod kontrolou odborníkov a špecialistov. Manipulovať s príslušným druhom môžu len osoby, ktoré na to majú príslušné školenia a oprávnenia," píše v tlačovej správe Štátna ochrana prírody SR.
Rýchlosť šírenia
Rýchlosť šírenia sršňa ázijského z materského hniezda je podľa vedcov aj viac ako 50 kilometrov za rok.
Od roku 2004, keď bol objavený vo Francúzsku, sa druh rozšíril prakticky po celej krajine. Jeho nález už odvtedy hlásili aj zo Španielska, z Portugalska, krajín Beneluxu, Švajčiarska, Nemecka, Dánska a Veľkej Británie.
Vplyvom klimatickej zmeny sa bude invázny sršeň po Európe rozširovať ešte rýchlejšie.
Výskyt sršňa ázijského v Európe ku dňu 1.5. 2024. Zelenou sú vyznačené miesta, kde bol sršeň nájdený pred rokom 2023 a oranžovou miesta, kde bol nájdený po roku 2023. (zdroj: INPN (OFB, MΝΗΝ) Q. Rome - PatriNat (OFB, MΝΗΝ))Sršne - porovnanie
Pôvodný európsky sršeň obyčajný (vespa crabro) je o niečo väčší ako invázny druh. Líšia sa však najmä sfarbením.
Sršeň obyčajný má prevažne žlté až oranžové sfarbenie. Bruško má žlté s čiernymi pásikmi a trup a nohy má čierne alebo hnedasté.
Sršeň ázijský má bruško prevažne čierne s tenkými žltými pásikmi. Štvrtý článok bruška má žltý alebo oranžový. Trup je čierny až hnedý a nohy sú čierne so žltými špičkami.
Porovnanie invázneho sršňa ázijského (vľavo) a pôvodného sršňa obyčajného (vpravo). (zdroj: ADOBE STOCK)Laici si na Slovensku zvyknú sršňa ázijského mýliť s chránenou žihadlovkou obrovskou. Žihadlovky sú zväčša čierne s výtaznými žltými pásikmi alebo škvrnami na brušku. Môžu byť aj o tretinu väčšie ako sršeň ázijský. Pre človeka nie sú nebezpečné.
Sršeň ázijský sa líši aj od sršňa mandarínskeho, ktorý pôvodne obýva východ a juh Ázie. Mandarínsky sršeň, prezývaný aj japonský, je výrazne väčší, môže mať až päť centimetrov a v Ázii je prirodzeným predátorom sršňa ázijského.
V roku 2019 bol mandarínsky sršeň objavený aj v Severnej Amerike, čo vyvolalo obavy, že sa môže stať inváznym druhom. Taktiež predstavuje hrozbu pre včelstvá.
Sršeň ázijský a včely
Ázijský sršeň sa živí viac ako 150 druhmi hmyzu - rôznymi húsenicami, muchami, osami aj včelami. Veľkú hrozbu predstavuje pre včely medonosné. Hoci aj sršeň obyčajný napáda včely, jeho stratégia je menej ničivá pre kolónie ako u sršňa ázijského.
„Ak nájde včelstvo, bude si chodiť po včely ako do supermarketu,“ hovorí Proková.
Sršeň ázijský útočí na úle v skupinách. Robotnice dokáže loviť vo vzduchu. Za pomerne krátky čas je schopný zničiť veľké počty zdravých včelstiev.
Ázijské sršne sa vznášajú pred úľom pravidelne, včely preto menej vylietavajú, až nakoniec hynú alebo opúšťajú úľ. Sršeň sa vtedy vrhne na zásoby medu.
Takéto správanie ohrozuje aktivity včelárov, ale aj opeľovanie a pestovanie ovocia.
Proti jednotlivým útokom sršňa obyčajného sa včely medonosné dokážu brániť, útočia naňho viaceré naraz, hryzú ho, prípadne ho bodajú žihadlami a sršeň umiera. Hromadný útok sršňa ázijského je úplne novou hrozbou, na ktorú nie sú včely pripravené.
Invázny sršeň ázijský „je mimoriadne prispôsobivý, inteligentný a neustále sa učí. Vo Francúzsku už zmenil svoje správanie, je odvážnejší, hniezda si už stavia nižšie v korunách stromov ako to bolo v prvých rokoch po jeho príchode, čoraz častejšie sa hniezda vyskytujú v tesnej blízkosti ľudských obydlí,“ hovorí Proková.
Včelári sa musia pripraviť, že po objave sršňa ázijského, budú musieť dokupovať nové technické pomôcky proti predátorovi, ako elektrické harfy či ochranné násadce na letáče (doštička na úli určená na pristávanie a odlet včiel).
Uštipnutie sršňom ázijským
Prítomnosť sršňa ázijského v Európe vyvoláva aj obavy z vplyvu na zdravie ľudí. Podobne ako iné sršne neútočí na ľudí cielene, aby ich bodol. Ak však invázny sršeň cíti ohrozenie kolónie, začne sa správať obranne. Bodnutie sršňom ázijským je veľmi bolestivé a nebezpečné.
„Ak sa hniezda sršňa ázijského nedotýkate, môžete s ním pokojne spolunažívať, ale len čo sa ho dotknete alebo pohýbete konármi kríkov alebo stromov, zaútočí na vás ihneď aj 50 až 200 sršňov. V takomto prípade sa ocitnete v ohrození života,“ hovorí Proková.
Ázijský sršeň má 6 milimetrov dlhé žihadlo a dokáže bodnúť viacnásobne. Jed nie je veľmi agresívny, ale bodnutie vyvolá silné reakcie najmä u ľudí alergických na jed blanokrídlovcov a v prípade, ak človeka naraz štipne viacero jedincov.
Vo Francúzsku v takomto prípade niekoľko ľudí skončilo v nemocnici s anafylaktickým šokom. V krajine a tiež v Španielsku hlásia aj prípady, keď ľudia po viacnásobnom bodnutí zomreli.
U ľudí bodnutých sršňom ázijským môže v mieste bodnutia dôjsť k odumretiu tkaniva a silnému opuchu. Telo tiež môže reagovať vážnymi cievnymi problémami ako malou mozgovou príhodou.
Ako spoznať hniezdo invázneho sršňa
Stavbu hniezda začína kráľovná v apríli, tomuto hniezdu sa hovorí aj primárne. Sprvu v ňom žije iba s niekoľkými desiatkami robotníc. Primárne hniezda sú zvyčajne malé ako pomaranč a práve v tejto fáze je najľahšie zničiť začínajúcu kolóniu.
V lete, keď kolónia rýchlo rastie, opúšťajú sršne pôvodné hniezdo a stavajú si nové, ktoré postupne rozširujú.
Na konci roka môže mať hniezdo na dĺžku aj jeden meter.
Oválne hniezda sršňa ázijského sú zvyčajne väčšie ako jeho európskeho príbuzného, ktoré mávajú od tridsať do sedemdesiat centimetrov. Navyše európsky sršeň má vchod do hniezda na spodnej časti alebo v jej blízkosti, kým ázijský sršeň vchádza do hniezda zo strán.
Ďalším rozdielom v hniezdach je, že invázny druh ich stavia zavesené, zatiaľ čo európsky sršeň ich zvykne stavať skôr v dutinách ši štrbinách.
Ázijský sršeň si buduje hniezda na rôznych miestach a rôznych výškach, často až do výšky dvadsať metrov nad povrchom. Hniezdo si môže postaviť na fasáde budov, pod odkvapovými rúrami, pod strechami, v hniezdach vtákov, prázdnych úľoch či v kríkoch a stromoch, kde hniezdo často zostáva nepovšimnuté, kým neopadá lístie.
Príklad hniezda sršňa ázijského aj s bočnými vchodmi v korune stromu. (zdroj: STOCK ADOBE)Ako nahlásiť nález sršňa ázijského
Európske krajiny majú vyvinutý systém nahlasovania podozrivých nálezov inváznych druhov. Na Slovensku takéto hlásenia možného výskytu sršňa ázijského zbiera Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky cez systém rýchleho varovania.
Pri prechádzkach v prírode si môžete všímať koruny stromov a hľadať podozrivé hniezda. Z bezpečnej vzdialenosti ich odfoťte a následnej nahláste aj s opisom lokality a dátumom pozorovania na stránke www.invaznedruhy.sopsr.sk/system-rychleho-varovania.
Po obdržaní varovania zoológovia overia správnosť na základe priloženej fotografie, prípadne idú aj na dané miesto do terénu.
Sami hniezdo nikdy neničte, táto práca patrí do rúk odborníkov.
„Sršeň ázijský je úplne odlišný druh hmyzu a nielen včelári, ale aj široká verejnosť sa o ňom musia dozvedieť viac, aby sme jeho šírenie aspoň spomalili. Zastaviť sa ho nedá,“ dodáva Proková.
Zdroje:
- príručka Sršeň ázijský (Vespa velutina) jeho biológia, monitoring, kontrola a prevencia šírenia,
- francúzsky Národný zoznam prírodného dedičstva,
- Wildlife in France,
- The Noble Bee.
