Supermasívnu čiernu dieru v srdci našej galaxie odfotili astronómovia prvýkrát iba pred dvoma rokmi. Oranžové fľaky na čiernom pozadí ukázali, že naša relatívne malá čierna diera sa podobá na omnoho masívnejšiu dieru v galaxii M87.
Vzhľad však nie je jediné, v čom sú si diery podobné. Úplne nový záber z Teleskopu horizontu udalostí odhalil v okolí našej čiernej diery Sagittarius A* silné magnetické pole.
Výskum zverejnili vo vedeckom časopise The Astrophysical Journal Letters.
Skrytý prúd
Čierne diery sú známe tým, že svojou gravitáciou pohlcujú všetko vo svojom bezprostrednom okolí a neunikne z nich ani svetlo. Teleskop horizontu udalostí, čo je sieť ôsmich pozemských teleskopov, však dokáže zachytiť radiáciu, ktorú hmota vyžaruje pri tom, ako sa zahrieva a „padá“ do diery. Vďaka tomu vidíme okolie týchto vesmírnych objektov.
Nový záber čiernej diery Sgr A* ju ukazuje v polarizovanom svetle. Vďaka tomu vedci a vedkyne vidia, ako sa zatáča a správa magnetické pole v okolí masívneho vesmírneho objektu.
Podobné videli pred časom aj na fotke čiernej diery v galaxii M87, ktorú sa podarilo odfotiť ako vôbec prvú v roku 2019.
Naznačuje to, že zrejme na všetkých čiernych dierach vo vesmíre bez ohľadu na veľkosť sú usporiadané magnetické polia dôležité pre interakciu diery s plynom a hmotou v jej okolí.
Čierne diery M87* a Sgr A* v polarizovanom svetle. (zdroj: EHT Collaboration)Mení a hýbe sa
Vo vesmíre aj vzorka dvoch skúmaných objektov naznačuje viac o tom, ako sa môžu správať iné čierne diery. Vedci a vedkyne preto hľadali, čo majú spoločné tie v M87 a Mliečnej ceste.
„Keďže nás obe nasmerovali k silným magnetickým poliam, naznačuje to, že môže ísť o univerzálnu a možno základnú vlastnosť týchto druhov systémov,“ vysvetľuje teoretická fyzička Mariafelicia De Laurentisová.
„Jednou z podobností medzi týmito dvoma čiernymi dierami by mohol byť trysk hmoty, ale zatiaľ čo v M87* sme ho zobrazili veľmi zjavne, v Sgr A* sme ho zatiaľ nenašli.“
Sledovať čiernu dieru v srdci našej galaxie je náročné aj na bežné vesmírne pomery. Mení a hýbe sa totiž veľmi rýchlo. Aj prvú fotku z roku 2022 museli zložiť z viacerých záberov.
„Uľavilo sa nám, že polarizované zobrazovanie bolo vôbec možné. Niektoré modely nám ukázali, že výsledok by mohol byť príliš rozhádzaný a turbulentný, ale príroda nebola taká krutá,“ dodal astronóm Geoffrey Bower.
