Ľudstvo už celé stáročia vie, že okolo Slnka obiehajú iné planéty. Až v roku 1995 ohlásili astrofyzici Michel Mayor a Didier Queloz prvý objav planéty obiehajúcej okolo inej hviezdy. Dostali za to Nobelovu cenu.
Michel Mayor v októbri prišiel do Bratislavy na slávnostné odovzdávanie cien ESET Science Award. Bol predsedom medzinárodnej komisie, ktorá vybrala tohtoročných laureátov.
V rozhovore sa dočítate:
- aký spôsob skúmania vesmíru považuje za výnimočný,
- čo očakáva od objavov nových teleskopov,
- akú zásadnú otázku astrofyziky by chcel mať zodpovedanú,
- čo si myslí o možnosti nájsť mimozemský život,
- ako si vedci odporovali pri hľadaní exoplanét.
Čo vám napadne, keď sa pozriete na nočnú oblohu?
Väčšinou je to len obdiv, nič súvisiace s mojou prácou. Možno s výnimkou, keď som pod južnou oblohou, keďže som v Čile urobil dosť veľa práce. Vo vyšších nadmorských výškach Ánd je niekedy Mliečna cesta mimoriadne jasná a viditeľná, vtedy dostávam veľa nápadov.
Dnes, žiaľ, čoraz menej ľudí vidí Mliečnu cestu, keďže máme príliš veľa svetiel. Dodnes si tiež neviem zvyknúť, že mnohé súhvezdia a nebeské telesá sa javia akoby hore nohami.
Ktorý zo všetkých rôznych nástrojov, ktoré nám dnes umožňujú skúmať oblohu a vesmír, považujete za výnimočný?
Povedal by som, že detekcia gravitačných vĺn. Myšlienka prístrojov, ktoré ich detegujú, sa objavila pred viac ako 40 rokmi a začali fungovať len pred niekoľkými. Keď prechádzajú cez svet, umožňujú vám pozorovať jeho malé kontrakcie, také nepatrné ako zlomok veľkosti atómu.
Je neuveriteľné, že sme dokázali postaviť takýto prístroj. Dlhé roky bola astrofyzika založená len na viditeľnom svetle, potom prišli röntgenové lúče, UV svetlo a tak ďalej, no stále hovoríme o elektromagnetickom spektre. Teraz študujeme vysokoenergetické častice a neutrína, ktoré prinášajú nový pohľad na vesmír.
A gravitačné vlny, teda obrovský pohyb hmoty, sú ďalším spôsobom, ako to robiť. Zaznamenali sme už niekoľko udalostí, splynutie jednej čiernej diery s druhou, či s neutrónovou hviezdou. Nehovoriac o tom, že v súčasnosti sa konštruuje Extrémne veľký teleskop (ELT). Potenciál je obrovský.
Gravitačné vlny môžu odhaliť skryté rozmery vesmíru Čítajte Aké máte očakávania?
ELT bude viacúčelový a bude sa venovať všetkému. Kozmológovia chcú študovať veľmi nepatrné galaxie, fyziku hviezd, čierne diery, najmä tie obrovské, miliardykrát hmotnejšie ako Slnko, ktoré ležia v jadrách galaxií. Tiež existuje možnosť odhaliť život vo vesmíre.
Pomocou metódy planetárneho tranzitu môžete analyzovať svetlo na rôznych vlnových dĺžkach, čím získate informácie o veľkosti planéty, jej obežnej dráhe, atmosfére a najmä jej chemickom zložení. Kľúčom je nájsť biomarkery.
Dnes už táto technika prináša informácie, ale väčšinou pre väčšie planéty, pretože aj ich atmosféra je väčšia. Dokonca aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba dokáže analyzovať len atmosféru planét trikrát hmotnejších ako Zem. Nájsť skutočné dvojča Zeme je mimo jeho možnosti.
Objavili náznak života vo vesmíre? Musíme si byť istí, že to máme správne, vraví vedec Čítajte Nedávno Webbov teleskop našiel možné biomarkery v atmosfére exoplanéty K2-18b. čo si o tom myslíte?
Neviem. Tlak na prístup k tomuto teleskopu bude veľký a neviem, či výbor, ktorý určuje jeho použitie, bude venovať viac času tejto planéte, pretože je to možno plytvanie časom.
Prečo plytvanie? Než Hubblov teleskop urobil prvú snímku Hlbokého poľa, mnohí vedci si mysleli, že v daných oblastiach vesmíru nič nie je.
Áno, ale bolo to preto, že vtedajší riaditeľ inštitútu, ktorý ovláda ďalekohľad, mal privilégium vykonávať pozorovania počas nepatrného zlomku času bez takého súhlasu.
Hubblovo hlboké pole. Záber vznikal počas desiatich dní, keď sa ďalekohľad pozeral do ničoty. Tá ukrývala viac ako tritisíc galaxií. Niektoré zachytil tak, ako vyzerali pred viac ako dvanástimi miliardami rokov. (zdroj: Robert Williams/STScI/Hubble Deep Field Team/NASA)Ktorú zo všetkých otázok astronómie a astrofyziky by ste najviac chceli v blízkej budúcnosti mať zodpovedanú?
Môžeme zostaviť zoznam otázok. Z mojej vlastnej oblasti je to existencia masívnych čiernych dier, ktoré sú miliardykrát hmotnejšie ako Slnko. Ako takáto čierna diera vznikne v relatívne obmedzenom čase po Veľkom tresku? Vznikajú čierne diery inými procesmi na samom začiatku vesmíru?
Pred nami sú neuveriteľné otázky a to je dobré. A pravdepodobne budú ďalšie otázky, keď sa dozvieme odpovede na tie predošlé.
Spomínali ste hľadanie mimozemského života. Pred odovzdávaním cien ESET Science Award ste mali verejnú diskusiu s astrofyzikom Garikom Israelianom na túto tému. Pre tých, ktorí neboli prítomní, aký je váš postoj?
Po prvé, život nie sme len my. Život sú tiež baktérie, čo je veľmi zložitý organizmus, ktorý sa dokáže chrániť, či vymieňať si energiu. Je tam vonku život? Neviem.
V galaxii máme miliardy hviezd. Planetárne sústavy sú vedľajším produktom tvorby hviezd. Najľahšie sa tvoria kamenné planéty. Povedzme teda, že sa to stane pri jednej z tisíc hviezd, ktorých sú v galaxiách miliardy. To znamená, že existuje obrovská šanca mať chémiu pre život.
Vo vedeckej komunite nájdete publikácie, ktoré hovoria, že by sme mali mať obrovské množstvo obývateľných planét so životom. No zároveň sú aj knihy, ktoré napísali ľudia rozhodne nie hlúpi a tvrdia, že takých veľa nie je. Takže neviem – musíme robiť pozorovania.
Čo si myslíte o možnom dopade na spoločnosť, ak by sme objavili mimozemský život?
