BRATISLAVA. Keby mala niektorá zo štyroch základných interakcií v prírode - elektromagnetickej, silnej a slabej jadrovej a gravitačnej - odlišné pôsobenie, vesmír by vyzeral inak.
Stabilné jadrá prvkov periodickej tabuľky totiž závisia na pomere elektromagnetickej a silnej jadrovej sily. Stačil by malý rozdiel a nevznikol by ani najjednoduchší prvok, vodík.
Keby zase zosilnila gravitácia, hviezdy by spálili palivo skôr a ak by bola slabšia, hmota by sa nezhlukovala a hviezdy či iné telesá by ani nevznikli.
Napriek zdaniu jemnej rovnováhy však vedcov trápi už roky trápi, prečo je gravitácia v porovnaní s elektromagnetickou interakciou o 10 na 42-krát slabšia.
Vedci po sto rokoch objavili Einsteinove gravitačné vlny Čítajte Sľubná cesta
Jednou z hypotéz je, že časť gravitačnej sily môže unikať do rozmerov, ktoré v každodennom živote nevnímame.
Napriek tomu by sa nepriamo pozorovať dali: ich skryté vlnenie by mohlo zanechávať stopy v takzvaných gravitačných vlnách. Keby fyzici dokázali takéto vlnenie pozorovať, lepšie by to objasnilo povahu vesmíru.
Vrátane toho, prečo sa rýchlosť rozpínania vesmíru zvyšuje.
