BRATISLAVA. Keby mala niektorá zo štyroch základných interakcií v prírode - elektromagnetickej, silnej a slabej jadrovej a gravitačnej - odlišné pôsobenie, vesmír by vyzeral inak.
Stabilné jadrá prvkov periodickej tabuľky totiž závisia na pomere elektromagnetickej a silnej jadrovej sily. Stačil by malý rozdiel a nevznikol by ani najjednoduchší prvok, vodík.
Keby zase zosilnila gravitácia, hviezdy by spálili palivo skôr a ak by bola slabšia, hmota by sa nezhlukovala a hviezdy či iné telesá by ani nevznikli.
Napriek zdaniu jemnej rovnováhy však vedcov trápi už roky trápi, prečo je gravitácia v porovnaní s elektromagnetickou interakciou o 10 na 42-krát slabšia.
Jednou z hypotéz je, že časť gravitačnej sily môže unikať do rozmerov, ktoré v každodennom živote nevnímame.
Napriek tomu by sa nepriamo pozorovať dali: ich skryté vlnenie by mohlo zanechávať stopy v takzvaných gravitačných vlnách. Keby fyzici dokázali takéto vlnenie pozorovať, lepšie by to objasnilo povahu vesmíru.
Vrátane toho, prečo sa rýchlosť rozpínania vesmíru zvyšuje.
Práve ste prekročili povolený počet zariadení
Váše aktívne predplatné umožňuje prístup k zamknutému obsahu iba obmedzenému počtu prehliadačov.
Aby ste mohli pokračovať v čítaní článku na tomto zariadení/prehliadači, upravte si, prosím, zoznam zaregistrovaných zariadení v nastaveniach vášho profilu.
Narodil sa v Bratislave, študoval v Bratislave, až kým ho to nevytiahlo do Trnavy na Univerzitu sv. Cyrila a Metoda, kde vyštudoval masmediálnu komunikáciu. Aj keď sa zameral na kameru a fotografiu, niekoľko rokov prispieval recenziami, správami a inými textami na herný portál PSmania.sk. Po škole spoznával zákutia ľudského správania ako predavač v zelovoci a florbalový tréner na základnej škole a získal štátnice z tlmočenia a prekladu. Vo voľnom čase sa venuje toľkým veciam, že by to zaplnilo niekoľko ďalších riadkov, no rád spája na prvý pohľad nespojiteľné veci.