Európsky teleskop Euclid prezývajú jeho tvorcovia aj detektív temného vesmíru. Má totiž skúmať temnú energiu a temnú hmotu, ktoré tvoria 95 percent vesmíru, no nikto ich nikdy priamo nevidel.
Po tom, ako sa v lete dostal teleskop do vesmíru, na začiatku novembra započal svoju vedeckú misiu. Na Zem poslal aj prvé farebné a mimoriadne ostré snímky, ktoré zverejnila Európska vesmírna agentúra.
Úlohou teleskopu je nakoniec vytvoriť najväčšiu 3D mapu vesmíru.
Kopa galaxií Perzeus
Na prvom zábere z teleskopu Euclid je tisíc galaxií v kope Perzeus a ďalších desaťtisíc galaxií ďalej v pozadí. Niektoré z nich odteraz vedci nepoznali a ich svetlo putovalo k teleskopu desať miliárd rokov.
Mapovanie rozloženia a tvarov týchto galaxií pomôže odhaliť, ako temná hmota tvarovala dnes viditeľný vesmír.
Skrytá galaxia
Teleskop počas svojej šesťročnej misie zobrazí detaily miliardy galaxií. Ako na prvú sa zameral na špirálovú galaxiu IC 342, ktorá sa prezýva aj Skrytá galaxia. Prezývku získala napriek tomu, že ju zo Zeme vidno aj pomocou binokulárneho ďalekohľadu.
Jej rovníková oblasť je však skrytá za prašnými oblasťami, ktoré sťažujú určenie jej presnej vzdialenosti. Odhady sa preto pohybujú od 7 miliónov po 11 miliónov svetelných rokov. Euclid za prašné oblasti nazrel vďaka svojmu infračervenému prístroju.
Nepravidelné galaxie
V počiatkoch vesmíru galaxie nevyzerali tak pekne a usporiadane ako naša špirálová Mliečna cesta, mnohé boli nepravidelné a malé. Z nich neskôr vznikali galaxie ako tá, v ktorej žijeme.
Nepravidelné galaxie dnes existujú aj relatívne blízko k nám. Euclid odfotil Barnardovu galaxiu NGC 6822, ktorá je od Zeme vzdialená 1,6 milióna svetelných rokov.
Nedávno ju odfotil aj Webbov teleskop. Euclid však ako prvý dokázal zachytiť celú galaxiu a jej okolie vo vysokom rozlíšení za jednu hodinu.
Kopa hviezd
Guľová hviezdokopa NGC 6397 je druhá najbližšia k Zemi. Zhlukuje v sebe stovky tisíc hviezd, ktoré pokope drží gravitácia.
V súčasnosti žiadny iný teleskop nedokáže zachytiť celú guľovú hviezdokopu pri jednom pozorovaní a zároveň v takom detaile, že sú rozlíšené niektoré jednotlivé hviezdy v kope.
Konská hlava
Svoj výkon preukázal Euclid aj pri zábere známej hmloviny Konská hlava, ktorá sa nachádza v súhvezdí Orion. Hmlovina predstavuje k Zemi najbližšie obrie hviezdne jasle.
Vedci dúfajú, že v novom zábere, ktorého zhotovenie trvalo iba hodinu, nájdu veľa dosiaľ nevidených mladých planét s hmotnosťou Jupitera, hnedých trpaslíkov a malých hviezd.
