SME

Webb odfotil najvzdialenejšiu hviezdu aj najrannejšiu galaxiu. Chybu na prístroji stále pozorujú

Webbov teleskop má miernu poruchu.

Prstencová hmlovina.Prstencová hmlovina. (Zdroj: ESA/Webb, NASA, CSA, M. Barlow (University College London), N. Cox (ACRI-ST), R. Wesson (Cardiff University))

Webbov teleskop nemal letné prázdniny. Astronómovia aj počas augusta zverejnili nové zábery a zistenia z najvýkonnejšieho vesmírneho teleskopu. Odfotil najvzdialenejšiu hviezdu aj najbližšieho galaktického suseda k našej galaxii.

Inžinieri tiež zverejnili nové zistenia o poruche na jednom z prístrojov, ktorú si všimli ešte v apríli tohto roku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Háčik

Nový detailný záber z Webbovho teleskopu odhalil minimálne dve zaujímavé štruktúry. Fotografia vznikla vďaka galaktickej kope El Gordo, ktorá astronómom poslúžila ako gravitačná šošovka - jej silná gravitácia ohla svetlo zo vzdialených objektov.

SkryťVypnúť reklamu

V pravej hornej časti záberu sa nachádza jeden z najvýraznejších prvkov - červený oblúk. Ide o galaxiu, ktorú pre jej tvar nazvali Rybársky háčik, v origináli El Anzuelo. Svetlo z tejto galaxie putovalo k Zemi 10,6 miliardy rokov.

Ďalšou zaujímavou štruktúrou je tenká čiara naľavo od stredu záberu. Ide takisto o galaxiu, ktorú nazvali Tenká, v origináli La Flaca. Zvláštny tvar má práve preto, že ju zdeformoval efekt šošovkovania.

Infračervený záber galaktickej kopy El Gordo ukázal stovky galaxií, časť z nich úplne prvýkrát. V pravej časti vidno detaily dvoch najvýraznejších štruktúr. (zdroj: NASA, ESA, CSA)Infračervený záber galaktickej kopy El Gordo ukázal stovky galaxií, časť z nich úplne prvýkrát. V pravej časti vidno detaily dvoch najvýraznejších štruktúr. (zdroj: NASA, ESA, CSA)

Najvzdialenejšia hviezda

Vôbec najvzdialenejšiu hviezdu zachytil ešte v minulom roku vesmírny teleskop Hubble. Ide o hviezdu Earendel, ktorá svoje svetlo vyžiarila v prvej miliarde rokov existencie vesmíru. O hviezde nedávno prezradili viac pozorovania z Webbovho vesmírneho ďalekohľadu.

Súvisiaci článok Hubblov teleskop spozoroval najvzdialenejšiu hviezdu Čítajte 

Na zábere z teleskopu by ste si ju bez vyznačenia ani nevšimli. Nachádza sa v oblúku v pravej časti záberu.

SkryťVypnúť reklamu

Ukázalo sa, že Earendel je modro-biely trpaslík, je zhruba dvakrát horúcejší ako Slnko a miliónkrát žiarivejší. Hviezda sa nachádza v galaxii Sunrise Arc a zachytiť sa ju podarilo vďaka gravitačnému šošovkovaniu.

Záber galaktickej kopy WHL0137-08 a najvzdialenejšej hviezdy, ktorú kedy kto odfotil. (zdroj: NASA, ESA, CSA)Záber galaktickej kopy WHL0137-08 a najvzdialenejšej hviezdy, ktorú kedy kto odfotil. (zdroj: NASA, ESA, CSA)

Hmlovina bez planéty

Prstencová hmlovina je najznámejším príkladom planetárnej hmloviny. Tento typ nebeských objektov nemá nič spoločné s planétami, azda iba to, že na prvých záberoch tvarom pripomínali obrie planéty. Planetárne hmloviny vznikajú na konci života niektorých hviezd. Aj zo Slnka raz vznikne podobná.

Webbov teleskop zachytil Prstencovú hmlovinu v dosiaľ najväčšom detaile. Prstenec, ktorý hmlovine prepožičal meno, tvorí 20-tisíc zhlukov hustého vodíka. Každý z týchto zhlukov je masívny ako Zem. Dobre ich vidno na zábere z prístroja NIRCam. Prístroj MIRI zas dosiaľ najjasnejšie zachytil žiaru, ktorá obklopuje prstenec.

SkryťVypnúť reklamu
Nové zábery Prstencovej hmloviny z Webbovho teleskopu. Vľavo záber vytvorený nástrojom NIRCam ukazuje detaily vláknitej štruktúry vnútorného prstenca a vpravo záber z prístroja MIRI odhaľuje štruktúry vo vonkajšej oblasti. (zdroj: ESA/Webb, NASA, CSA, M. Barlow (University College London), N. Cox (ACRI-ST), R. Wesson (Cardiff University))Nové zábery Prstencovej hmloviny z Webbovho teleskopu. Vľavo záber vytvorený nástrojom NIRCam ukazuje detaily vláknitej štruktúry vnútorného prstenca a vpravo záber z prístroja MIRI odhaľuje štruktúry vo vonkajšej oblasti. (zdroj: ESA/Webb, NASA, CSA, M. Barlow (University College London), N. Cox (ACRI-ST), R. Wesson (Cardiff University))

Galaktický narodeninový darček

Vyzerá síce ako jednoduchá machuľa, ale ide v skutočnosti o jednu z najranejších galaxií vo vesmíre. Maisiina galaxia (nazvaná podľa dcéry jej objaviteľa, ktorá v deň spozorovania oslavovala deviate narodeniny), existovala iba 390 miliónov rokov pod veľkom tresku - vesmír je pritom starý 13,8 miliardy rokov. Jej vek potvrdil Webbov teleskop.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom CACZ6 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba

Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 2
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vytvorenie návyku môže trvať viac ako dva mesiace.

Na automatizovanú činnosť si počkáte.


Pod Yellowstonom zrejme cirkuluje hélium, pri ktorého ťažbe by nevznikali emisie. Našli ďalšie dve podobné miesta.

Hélium nedokážeme vyrobiť. Vzniká pri rádioaktívnom rozpade.


Ilustračná fotografia.

Vyblednutie neznamená, že koral odumrel.


a 1 ďalší
Satelity vyniesla do vesmíru raketa Atlas V prevádzkovaná spoločnosťou United Launch Alliance.

Poskytovať budú širokopásmové internetové pripojenie s nízkou latenciou.


TASR 3
SkryťZatvoriť reklamu