Webb odfotil najvzdialenejšiu hviezdu aj najrannejšiu galaxiu. Chybu na prístroji stále pozorujú

Webbov teleskop nemal letné prázdniny. Astronómovia aj počas augusta zverejnili nové zábery a zistenia z najvýkonnejšieho vesmírneho teleskopu. Odfotil najvzdialenejšiu hviezdu aj najbližšieho galaktického suseda k našej galaxii.

Inžinieri tiež zverejnili nové zistenia o poruche na jednom z prístrojov, ktorú si všimli ešte v apríli tohto roku.

Háčik

Nový detailný záber z Webbovho teleskopu odhalil minimálne dve zaujímavé štruktúry. Fotografia vznikla vďaka galaktickej kope El Gordo, ktorá astronómom poslúžila ako gravitačná šošovka - jej silná gravitácia ohla svetlo zo vzdialených objektov.

V pravej hornej časti záberu sa nachádza jeden z najvýraznejších prvkov - červený oblúk. Ide o galaxiu, ktorú pre jej tvar nazvali Rybársky háčik, v origináli El Anzuelo. Svetlo z tejto galaxie putovalo k Zemi 10,6 miliardy rokov.

Ďalšou zaujímavou štruktúrou je tenká čiara naľavo od stredu záberu. Ide takisto o galaxiu, ktorú nazvali Tenká, v origináli La Flaca. Zvláštny tvar má práve preto, že ju zdeformoval efekt šošovkovania.

Infračervený záber galaktickej kopy El Gordo ukázal stovky galaxií, časť z nich úplne prvýkrát. V pravej časti vidno detaily dvoch najvýraznejších štruktúr. (zdroj: NASA, ESA, CSA)

Najvzdialenejšia hviezda

Vôbec najvzdialenejšiu hviezdu zachytil ešte v minulom roku vesmírny teleskop Hubble. Ide o hviezdu Earendel, ktorá svoje svetlo vyžiarila v prvej miliarde rokov existencie vesmíru. O hviezde nedávno prezradili viac pozorovania z Webbovho vesmírneho ďalekohľadu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hubblov teleskop spozoroval najvzdialenejšiu hviezdu Čítajte 

Na zábere z teleskopu by ste si ju bez vyznačenia ani nevšimli. Nachádza sa v oblúku v pravej časti záberu.

Ukázalo sa, že Earendel je modro-biely trpaslík, je zhruba dvakrát horúcejší ako Slnko a miliónkrát žiarivejší. Hviezda sa nachádza v galaxii Sunrise Arc a zachytiť sa ju podarilo vďaka gravitačnému šošovkovaniu.

Záber galaktickej kopy WHL0137-08 a najvzdialenejšej hviezdy, ktorú kedy kto odfotil. (zdroj: NASA, ESA, CSA)

Hmlovina bez planéty

Prstencová hmlovina je najznámejším príkladom planetárnej hmloviny. Tento typ nebeských objektov nemá nič spoločné s planétami, azda iba to, že na prvých záberoch tvarom pripomínali obrie planéty. Planetárne hmloviny vznikajú na konci života niektorých hviezd. Aj zo Slnka raz vznikne podobná.

Webbov teleskop zachytil Prstencovú hmlovinu v dosiaľ najväčšom detaile. Prstenec, ktorý hmlovine prepožičal meno, tvorí 20-tisíc zhlukov hustého vodíka. Každý z týchto zhlukov je masívny ako Zem. Dobre ich vidno na zábere z prístroja NIRCam. Prístroj MIRI zas dosiaľ najjasnejšie zachytil žiaru, ktorá obklopuje prstenec.

Nové zábery Prstencovej hmloviny z Webbovho teleskopu. Vľavo záber vytvorený nástrojom NIRCam ukazuje detaily vláknitej štruktúry vnútorného prstenca a vpravo záber z prístroja MIRI odhaľuje štruktúry vo vonkajšej oblasti. (zdroj: ESA/Webb, NASA, CSA, M. Barlow (University College London), N. Cox (ACRI-ST), R. Wesson (Cardiff University))

Galaktický narodeninový darček

Vyzerá síce ako jednoduchá machuľa, ale ide v skutočnosti o jednu z najranejších galaxií vo vesmíre. Maisiina galaxia (nazvaná podľa dcéry jej objaviteľa, ktorá v deň spozorovania oslavovala deviate narodeniny), existovala iba 390 miliónov rokov pod veľkom tresku - vesmír je pritom starý 13,8 miliardy rokov. Jej vek potvrdil Webbov teleskop.