Káva na každého pôsobí inak. Čo za tým je?

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Nikdy som nepociťovala účinky kofeínu. Môžem si dať kávu o desiatej večer, ale aj tak okamžite zaspím. Na návrh jedného výskumníka som raz za mesiac pila len kávu bez kofeínu, potom som opäť prešla na plne kofeínové nápoje. Opäť nič.

Ukázalo sa, že nie všetci máme rovnaký zážitok z kávy. To, ako na kávu reagujeme, či nám chutí, a dokonca aj to, ako ovplyvňuje riziko infarktu alebo hypertenzie, je do veľkej miery dané našimi génmi.

A zdá sa, že práve jeden gén – CYP1A2 – výrazne ovplyvňuje citlivosť nášho tela na kofeín. Gén CYP1A2 riadi enzým tiež nazývaný CYP1A2, ktorý je zodpovedný za rozkladanie kofeínu a jeho odstraňovanie z tela. To, aký variant tohto génu máte, vplýva na to, ako rýchlo váš metabolizmus kofeín spracuje.

Približne polovica ľudí má dve kópie „rýchleho“ variantu CYP1A2, kofeín teda spracúvajú rýchlo. Ďalších 40 percent má len jednu kópiu a kofeín spracúvajú pomaly, zvyšných desať percent bez kópií je „ultrapomalých“, hovorí Ahmed El-Sohemy, profesor vied o výžive na Torontskej univerzite. El-Sohemy je zakladateľom spoločnosti Nutrigenomix, ktorá spolupracuje s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pri vykonávaní genetických testov výživy.

Kofeínová tolerancia

Kofeín má odhadovaný polčas rozpadu dve až osem hodín. To znamená, že v závislosti od vášho metabolizmu môže vášmu telu trvať len dve hodiny alebo až osem hodín, kým sa zbaví polovice kofeínu, ktorý ste prijali.

Rýchlosť metabolizmu kofeínu však nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje, ako sa cítite, keď pijete kávu alebo nápoje s obsahom kofeínu.

„ Kofeín pôsobí tak, že sa viaže na adenozínové receptory v mozgu, ktoré ovplyvňujú potrebu spánku človeka, a blokuje ich aktiváciu,“ hovorí Manuel Díaz-Ríos, riaditeľ programu neurovedy na Bowdoin College.

Počet týchto receptorov v mozgu závisí od genetiky aj od toho, koľko kofeínu bežne konzumujete. Ak napríklad neustále pijete veľa kávy a tieto kanály sú neustále blokované, telo to kompenzuje vytvorením väčšieho počtu adenozínových receptorov. Na dosiahnutie rovnakého účinku je potom potrebné viac kofeínu, čím sa zvyšuje vaša tolerancia na kofeín.

Díaz-Ríos však hovorí, že niektorí ľudia majú prirodzene viac určitých neuroreceptorov ako iní. A „ak ste osoba, ktorá geneticky produkuje veľa týchto receptorov, potom budete pravdepodobne na kofeín menej citliví“ ako ostatní. Títo ľudia majú toľko adenozínových receptorov, že normálne alebo dokonca nadmerné množstvo kávy ich všetky nezablokuje.

Dôležité tempo metabolizmu

„Ak máte genetické varianty, vďaka ktorým rýchlejšie metabolizujete kofeín, je pravdepodobnejšie, že budete konzumovať viac kofeínu a prípadne len tolerovať jeho vyššiu hladinu,“ hovorí Marilyn Cornelisová, docentka preventívnej medicíny na Feinbergovej lekárskej fakulte Northwestern University.

Na preferenciu kávy môže mať vplyv aj genetika. V štúdii z roku 2021 zistila, že jedinci s genetickými variantmi spojenými s vysokou citlivosťou na kofeín si menej vychutnávajú horkú chuť tmavej kávy.

Citlivosť na kofeín nie je len o tom, či sa po vypití kávy cítite podráždení. Genetika citlivosti na kofeín má vplyv aj na kardiovaskulárne zdravie.

V štúdii z roku 2006, na ktorej sa zúčastnilo viac ako štyritisíc ľudí, vedci zistili, že v prípade tých, ktorí spracúvajú kofeín pomaly, sa konzumácia väčšieho počtu šálok kávy denne spája so zvýšeným rizikom srdcového infarktu. U ľudí s rýchlym metabolizmom sa takéto zvýšené riziko nevyskytlo.

Ľudia s pomalým metabolizmom kofeínu, ktorí pijú veľa kávy, sú vystavení aj vyššiemu riziku iných ochorení, ako sú hypertenzia a ochorenie obličiek. El-Sohemy hovorí, že tieto výsledky naznačujú, že keď sa kofeín udrží v krvnom obehu, môže poškodiť rôzne telesné tkanivá – hoci nie je jasné, ako presne sa to deje. Je možné, že ľudia s rýchlym metabolizmom odbúravajú kofeín dostatočne rýchlo na to, aby nespôsobil toto poškodenie.

Cvičenie pod vplyvom kofeínu

Metabolizmus človeka ovplyvňuje aj to, či mu kofeínové nápoje dodajú energiu počas cvičenia. Keďže sa predpokladá, že kofeín zvyšuje výkonnosť, vedci si pôvodne mysleli, že ľudia s pomalým metabolizmom kofeínu budú mať z kávy väčší úžitok, pretože kofeín zostáva v ich tele dlhšie. Opak je však pravdou.

El-Sohemy a ďalší výskumníci merali, ako sa mení výkon pri cvičení u ľudí s rýchlym alebo pomalým metabolizmom po konzumácii kofeínu. V štúdii sa ukázalo, že tí, ktorí kofeín spracúvajú rýchlo, po požití kofeínu cvičia rýchlejšie. Rozdiely sa preukázali aj v testoch sily úchopu.

V štúdii z roku 2012 sa na 35 mužoch cyklistoch analyzovali účinky kofeínu na výkonnosť a ukázalo sa, že u tých, ktorí kofeín spracúvajú rýchlo, došlo k podobnému zvýšeniu.

Zdá sa, že ľudia s rýchlym metabolizmom dostávajú okamžitú dávku kofeínu, ale keďže ich telo ho rýchlejšie odbúrava, kofeín nezostáva v ich tele dostatočne dlho na to, aby mal negatívne účinky. Kofeín je vazokonstrikčná látka, ktorá môže znížiť prietok krvi do svalov, čo je jeden z dôvodov, prečo môže u tých, ktorí ho metabolizujú pomaly, brániť výkonu pri cvičení.

Odlíšenie účinkov

Ak ste zvedaví na svoj stav CYP1A2, služby genetického testovania vám môžu pomôcť určiť, či vaše telo spracováva kofeín rýchlo alebo pomaly.

Účinky kofeínu sa môžu u jednotlivých ľudí veľmi líšiť. Perorálna antikoncepcia môže znížiť aktivitu CYP1A2 a zvýšiť vašu citlivosť na kofeín, hovorí Cornelisová.

Fajčenie zvyšuje aktivitu CYP1A2, čo fajčiarom umožňuje rýchlejšie metabolizovať kofeín, vysvetľuje Cornelisová. Fajčiari, ktorí prestali fajčiť, môžu vo všeobecnosti potrebovať obmedziť konzumáciu kávy, pretože sú na ňu citlivejší.

A ľudia s poruchou pozornosti, hyperaktivitou alebo ADHD môžu na kofeín reagovať odlišne. Ľudia s ADHD majú často nedostatočne stimulovaný mozog, ktorý nedostáva dostatok dopamínu, hovorí Sarah Karalunasová, docentka psychologických vied na Purdue University. Keďže kofeín je stimulant, ktorý môže zvýšiť dopamín v mozgu, jeho užívanie môže človeka s ADHD vyviesť z tohto deficitu a dostať ho na lepšiu úroveň fungovania.

Kofeín však môže spôsobiť nadmernú stimuláciu u tých, ktorí užívajú lieky na ADHD, napríklad adderall, vyvanse alebo ritalin. Tieto lieky fungujú tak, že zvyšujú hladinu dopamínu a norepinefrínu v mozgu, takže pridanie kofeínu do zmesi môže spôsobiť vedľajšie účinky.

Autor: Hannah Seo