Keď z neba padajú kúsky ľadu, možno vás to láka vysunúť ruku z okna a nachytať ich do ruky. Padajúce ľadové krúpy však môžu byť veľmi nebezpečné.
Aj ľudia, ktorí naháňajú búrky, sú pri krupobití veľmi obozretní.
„Máme pravidlo, že ani za cenu najlepšej fotografie v živote nebude človek riskovať. Jednoducho nejdem von do búrky odfotiť päťcentimetrovú krúpu, lebo druhá taká mi môže padnúť na hlavu,“ povedal nedávno pre SME v rozhovore lovec búrok Richard Tóth.
Na severe Talianska už od piatka trápia ľudí silné krupobitia. Stovky ľudí zranili ľady veľké ako tenisové loptičky, poničili autá, budovy aj úrodu.
V utorok dokonca padol aj európsky rekord. V obci Azzano Decimo objavili krúpu, ktorej dĺžka bolo takmer dvadsať centimetrov.
V texte sa dozviete:
- aká veľká bola najväčšia krúpa na svete,
- ako vznikajú krúpy
- čo rozhodne, do akej veľkosti krúpa narastie,
- akou rýchlosťou môžu padať krúpy,
- kedy bola najsmrteľnejšia búrka s krúpami.
Ako vznikajú krúpy
Rekordná európska krúpa zlomila predošlý rekord, ktorý padol iba minulý týždeň v stredu. Vtedy v obci Carmignano di Brenta v regióne Benátsko našli krúpu dlhú 16 centimetrov.

Odborníci z Európskej databázy nepriaznivého počasia určili, že nový európsky krúpový rekordér mal 19 centimetrov. Približuje sa tak k najväčšej krúpe na svete z roku 2010 v meste Vivian v Južnej Dakote, ktorá mala 20,3 centimetra.
Bežné krúpy sú veľké zvyčajne pol centimetra až 15 centimetrov. Skladajú sa z ľadových guľôčok či nepravidelných hrudiek.
Krúpy sa líšia od zamrznutého dažďa, ktorý sa vyskytuje najmä v chladnom počasí, od snehu aj od mäkších snehových krúpok, ktoré vznikajú hromadením kvapiek vody na vločke.