Toto je najchladnejšie leto zvyšku našich životov.
Podobné konštatovanie nie je asi najoriginálnejšie a nie vždy býva myslené úplne vážne. No na našej planéte sa čosi deje, toto čosi nemá za posledné tisícročia obdobu a my poriadne netušíme, aké budú dôsledky.
Pred zhruba troma týždňami som sa rozprával s klimatológom Jozefom Pechom o tom, že sa niečo zvláštne odohráva v našich oceánoch.
Vedci vtedy začínali biť na poplach, že povrchová teplota morí je mimo akýchkoľvek grafov, a to sa jav El Niňo ešte len rozbiehal. Už vtedy sme hovorili, aké to môže mať dôsledky na celé klimatické systémy, na Európu a vlastne aj na Slovensko.
Medzičasom vyšli vedecké správy, že Európa sa otepľuje rýchlejšie ako ostatné kontinenty a že už sme prekročili dva stupne v porovnaní s predindustriálnou érou. A tento týždeň sme namerali najteplejšie dni... no až pokiaľ nám siahajú záznamy. Dosiaľ tento rekord držal august v roku 2016. Niektoré správy hovoria dokonca o najteplejšom dni za posledných 125-tisíc rokov.
Vedci hovoria o neprebádanom území. Hovoria o bode zlomu, ktorý sme už možno prekročili: bode, za ktorým sú už zmeny nenávratné a dôsledky nepredvídateľné. Vieme zhruba povedať, že v systéme bude viac energie, viac energie znamená väčšie extrémy počasia, že budú suchá a silné búrky.
Vieme povedať, že na celej planéte pozorujeme jedno z najväčší masových vymieraní v histórii celej Zeme (i keď to nevyhnutne nesúvisí len s klimatickou zmenou). A vieme povedať, že život bude komplikovanejší.
Čo s tým?
