Dostávame sa na neprebádané územie. Pondelok bol najteplejším dňom za najmenej 125-tisíc rokov

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

Planétu zasiahla pozoruhodná vlna historických horúčav, ktorá vyvoláva obavy z hroziaceho nebezpečenstva extrémneho počasia a zvyšuje pravdepodobnosť, že tento rok bude najteplejší v histórii.

V posledných týždňoch a mesiacoch sa vytvorili nové precedensy, ktoré svojím rýchlym vývojom prekvapili niektorých vedcov – historicky teplé oceány, pričom teplota severného Atlantického oceánu sa už blíži k svojmu typickému ročnému maximu; bezkonkurenčne nízka hladina morského ľadu v okolí Antarktídy, kde sa vplyv globálneho otepľovania doteraz prejavoval pomalšie; a podľa nových údajov zažila planéta najteplejší jún, aký bol kedy zaznamenaný.

V pondelok prišiel najteplejší deň na Zemi za posledných najmenej 125-tisíc rokov. Utorok bol ešte horúcejší. „Nikdy predtým sme nič podobné nezažili,“ povedal Carlo Buontempo, riaditeľ európskej služby Copernicus Climate Change Service. Podľa neho všetky grafy a tabuľky o zemskej klíme doslova ukazujú, že „sme na neprebádanom území“.

Sezóna lesných požiarov

Nie je žiadnym šokom, že globálne otepľovanie sa zrýchľuje - vedci predpokladali, že to príde s nástupom El Niña, klimatického javu, ktorý sa znovu objavil minulý mesiac. Je známy tým, že uvoľňuje prívaly tepla a vlhkosti, ktoré na niektorých miestach vyvolávajú extrémne záplavy a búrky a na iných suchá a požiare.

Horúce podmienky sa však vyvíjajú rýchlejšie a na väčšej časti planéty, čo nemožno vysvetliť výlučne javom El Niño. Rekordy padajú po celom svete mnoho mesiacov pred vrcholom El Niña, ktorý zvyčajne nastáva v decembri a spôsobuje prudký nárast globálnych teplôt počas nasledujúcich mesiacov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok El Niño je už tu. Budúci rok zrejme padnú teplotné rekordy Čítajte 

„V nedávnej minulosti sme boli svedkami bezprecedentných extrémov aj bez toho, aby sme sa nachádzali v tejto fáze,“ povedala Claudia Tebaldi, vedkyňa zaoberajúca sa výskumom Zeme z Pacific Northwest National Laboratory v štáte Washington. Vplyvom El Niña „je pravdepodobnosť, že uvidíme niečo bezprecedentné, ešte vyššia“, povedala.

V uplynulých týždňoch sa extrémne počasie prejavilo rekordnými horúčavami v Číne, kde v Pekingu prvýkrát prekročili 40 stupňov Celzia, ale aj v Mexiku, kde sa úradníci opäť snažili udržať elektrickú sieť v chode.

Dym z lesných požiarov, ktorý toto leto opakovane dusil niektoré časti Spojených štátov, je viditeľnou pripomienkou abnormálnych jarných horúčav a nezvyčajne suchého počasia, ktoré podporili bezprecedentnú sezónu lesných požiarov v Kanade, ktorá zaznamenala najhorúcejší máj aj jún.

Značná rezerva

Horúčavy v oceáne sa dajú očakávať počas obdobia El Niño - vyznačuje sa nezvyčajne vysokou teplotou povrchu mora pozdĺž rovníkovej časti Tichého oceánu. Šokujúce teplo sa však vyvinulo aj ďaleko za touto zónou vrátane severného Tichého oceánu, v okolí Nového Zélandu a vo väčšine Atlantického oceánu.

Vlna horúčav v moriach sa v júni týkala približne 40 percent svetových oceánov, čo je najväčšia oblasť v histórii, uviedol americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA). Očakáva sa, že táto plocha sa bude zväčšovať a do septembra dosiahne 50 percent oceánskych vôd.

Nejde len o to, že sa lámu rekordy, ale aj o obrovské rozpätie, s ktorým podmienky prekonávajú predchádzajúce extrémy, poznamenávajú vedci. V niektorých častiach severného Atlantického oceánu sa teploty pohybujú až o päť stupňov Celzia nad normálom, čo je najteplejšie za posledných viac ako 170 rokov. Teplé vody pomohli severozápadnej Európe vrátane Spojeného kráľovstva zaznamenať najteplejší jún v histórii.

Nové údaje, ktoré Copernicus Climate Change Service zverejnilo vo štvrtok, ukázali, že globálna teplota vzduchu pri povrchu Zeme bola v júni o 0,53 stupňa Celzia vyššia ako priemer rokov 1991 - 2020. To bolo o viac ako desatinu stupňa Celzia nad predchádzajúcim rekordom, čo je „značná rezerva“, uviedlo centrum.

Antarktický morský ľad medzitým dosiahol najnižší júnový rozsah od začiatku satelitnej éry, a to 17 percent pod priemerom rokov 1991 - 2020, uviedlo Copernicus Climate Change Service. Predchádzajúci rekord, ktorý bol zaznamenaný rok predtým, bol približne deväť percent pod priemerom.

Globálny teplotný rekord

Planéta čoraz viac koketuje s hranicou globálneho otepľovania, ktorej sa politici snažia zabrániť - 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou. V niektorých prípadoch už bola tento rok prekročená vrátane začiatku júna, hoci obavy vzbudí aj to, keď sa dlhodobé priemery priblížia k tejto hranici, povedal Buontempo.

„Priemer sa tam raz dostane,“ povedal. „Vzhľadom na otepľovanie klimatického systému bude čoraz ľahšie prekročiť túto hranicu.“ V polovici roka 2023 sa doterajší rok podľa programu Copernicus Climate Change Service radí na tretie miesto v rebríčku najteplejších rokov.

Na začiatku roka 2023 sa zdalo možné, aj keď len tesne, že tento rok skončí ako najteplejší na Zemi v histórii. Zatiaľ si toto meradlo drží rok 2016, ktorý bol výrazne ovplyvnený veľkou epizódou javu El Niño, ktorá prišla v predchádzajúcom roku. Keďže sa však El Niňo rýchlo rozvinul - a príznaky extrémneho tepla sa rozšírili po celej planéte -, šance na nový globálny teplotný rekord sa zvýšili.

Robert Rohde, vedúci vedec z odbornej neziskovky Berkeley Earth, odhaduje, že pravdepodobnosť sa vyšplhala minimálne na 54 percent - čo je viac pravdepodobné ako nie. „Doterajšie teplo v roku 2023 a vývoj El Niňo rozhodne postupovali rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo,“ uviedol Rohde v správe.

Športové výsledky

Klimatológovia sa rozchádzajú v názoroch na to, či by mal byť nový globálny teplotný rekord stredobodom záujmu. Flavio Lehner, odborný asistent na Cornellovej univerzite, to prirovnal k sledovaniu športových výsledkov.

„Nemusí to mať význam,“ povedal Lehner. Dôležité je podľa neho to, že „máme dlhodobý trend, ktorým je otepľovanie klímy.“

Pre iných sú však rekordy znamením problémov, ktoré je pre ľudí takmer rovnako ťažké ignorovať ako nepretržité vlny dymu z lesných požiarov.

„Len to zvyšuje povedomie všetkých, že sa to nezlepšuje, ale zhoršuje,“ povedala Jennifer Francis, vedúca vedecká pracovníčka Woodwell Climate Research Center v štáte Massachusetts. „Dúfam, že prekonaním nového rekordu vyvoláme poplach a to pomôže motivovať ľudí, aby urobili správnu vec a prestali túto krízu ignorovať.“

Pre Tebaldiovú je to dôležité. Pohľad do nie takej vzdialenej budúcnosti, v ktorej sa podmienky, ktoré sa teraz považujú za extrémne, stanú normou.