WASHINGTON. Jeden z najznámejších záberov ďalekého vesmíru, ktorý zobrazuje takzvané Stĺpy stvorenia v Orlej hmlovine, sa po 27 rokoch dočkal novej verzie.
Veľkolepé stĺpce prachu a plynov do detailu zachytil po Hubblovom ďalekohľade jeho nástupca vesmírny teleskop Jamesa Webba a zverejnila ho Európska vesmírna agentúra (ESA) a americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Na Webbovu snímku Orlej hmloviny, vzdialenej od Zeme 6 500 svetelných rokov, s napätím čakali odborníci aj laická verejnosť, a je presne taká majestátna, ako dúfali, napísala agentúra AFP.

Snímka vyhotovená Webbovým teleskopom zachytáva oblasť rozpínajúcu sa vyše osem svetelných rokov a vedcom pomôže lepšie pochopiť, ako sa rodia hviezdy.
Vďaka senzorom zachytávajúcim blízke infračervené žiarenie sa Webbovmu teleskopu podarilo preniknúť aj cez plyn a prach a ukázať doteraz ukryté hviezdy.
Na výslednej fotografii sú okrem iného v špičkách stĺpcov vidieť miniatúrne červené body. Ide o mladé hviezdy, staré len niekoľko stoviek tisíc rokov. V rovnakých miestach možno pozorovať aj červené až oranžové šmuhy pripomínajúce lávu. Spôsobujú ich práve mladé hviezdy, z ktorých tryskajú prúdy materiálu, ktorý sa stretne s okolitými plynmi a prachom.

Hubblov ďalekohľad obstaráva snímky vesmíru z obežnej dráhy Zeme od roku 1994. Medzi najslávnejšie fotografie patrí séria s veľmi mladými galaxiami, ktoré sa na čiernom pozadí trúsia ako drahokamy, a práve Stĺpy stvorenia. Prvú, známejšiu fotografiu ďalekohľad urobil v roku 1995, ďalšiu potom v roku 2014.
Teleskop Jamesa Webba pozoruje vesmír zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme od januára tohto roka. Zariadenie, doteraz najvýkonnejšie svojho druhu, v hodnote desať miliárd dolárov je projektom NASA, ESA a kanadskej vesmírnej agentúry CSA.
