Tieto zábery sme mali vidieť už pred pätnástimi rokmi. Najvýkonnejší vesmírny teleskop Jamesa Webba ukázal po mnohých odkladoch v utorok podvečer prvé vedecké snímky.
Do vesmíru vyštartoval v decembri minulého roka, teda 15 rokov po úplne prvotnom pláne pre štart na rok 2007. Oplatilo sa čakať.
Webb, ako astronómovia familiárne nazývajú ďalekohľad, je pripravený robiť vedu. Čo všetko dokáže, ukazuje na piatich záberoch hmlovín, galaxií a hviezd, ktoré do textu priebežne dopĺňame.
Najostrejší záber
Prvý plne farebný záber z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba ukazuje kopu galaxií SMACS 0723 z doby pred 4,6 miliardami rokov. Ide o najostrejší záber v infračervenom spektre z najvzdialenejšieho kúta vesmíru. Teleskop zhotovil snímku v priebehu jedného dňa. Záber dokazuje schopnosti teleskopu Jamesa Webba, ktorého úlohou bude skúmať aj obdobie krátko po vzniku vesmíru.
Kopa galaxií SMACS 0723 funguje ako gravitačná šošovka, vplyvom gravitácie opticky zväčšuje objekty v jej pozadí. Na zábere je vďaka tomu vidieť tisícky aj tých najmenej jasných galaxií aj jednej, ktorá existovala pred 13 miliardami rokov, teda krátko po Veľkom tresku.
Osmičková hmlovina
Planetárne hmloviny nemajú s planétami nič spoločné, azda len svoj okrúhly tvar, ktorý sa ukazuje cez menšie teleskopy. Ide o oblasti, ktoré vznikajú z plynov umierajúcich hviezd.
Osmičková hmlovina sa nachádza zhruba dvetisíc svetelných rokov od Zeme. Vo svojom strede má dve hviezdy, ktoré sa obiehajú. Jedna z nich umiera, už tisícky rokov vypúšťa do svojho okolia plyn a prach.
Planéta WASP-96 b
Webb zachytil svoje prvé spektrum planéty, teda jej elektromagnetické žiarenie v rôznych vlnových dĺžkach. Z takýchto informácií vedia vedci zistiť viac o atmosfére planéty.
