Text Samuela Kováčika - Vedátora je odpoveďou na rozhovor s astrofyzikom Pavlom Kroupom (Astrofyzik Kroupa: Temná hmota neexistuje. Som jediný, kto sa to nebojí povedať nahlas), ktorý denník SME zverejnil online 24. augusta.
Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie.
Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtona, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.
Einsteinova teória predpovedá okrem iného aj javy, ktoré buď v Newtonovej absentujú – ako napríklad gravitačné vlny – alebo fungujú inak – napríklad ohyb svetelných lúčov či stáčanie obežných dráh planét.
Astrofyzik Kroupa: Temná hmota neexistuje. Som jediný, kto sa to nebojí povedať nahlas Čítajte Keď tak Einstein sformuloval svoju teóriu, mal poruke niekoľko testov ako overiť, že jeho teória opisuje realitu správnejšie, ako tá Newtonova. Niektoré z nich sa dali spraviť pomerne rýchlo a komunitu presvedčili, že Einsteinova teória má niečo do seba.
Za to takmer storočie sa podarilo potvrdiť aj tie predpovede, u ktorých to nečakal ani Einstein – napríklad spomínané gravitačné vlny. Einsteinova všeobecná teória relativity je veľkolepý triumf ľudského intelektu, z ktorého ťažíme dodnes – naozaj mu za ňu patrí sláva, ktorá sa mu dostáva. Znamená to, že Einsteinovu teóriu považujeme za finálnu a nedotknuteľnú? Ani omylom!
Zachytené gravitačné vlny. (zdroj: LIGO)Snáď každý výskumníčka či výskumník vesmíru vám povie, že aj Einsteinovu teóriu raz nahradíme. Tak, ako sa Newtonova teória stala súčasťou tej Einsteinovej tak čakáme, že Einsteinova sa stane súčasťou niečoho väčšieho.
