Astrofyzik: Webbov teleskop môže nájsť druhú Zem. Odhalí aj záhadu mladých hviezd v strede Galaxie

Vyhradený čas na pozorovanie cez vesmírny teleskop Jamesa Webba získala aj vedecká skupina, v ktorej je aj slovenský astrofyzik MICHAL ZAJAČEK.

Prvé zábery z výkonného teleskopu ho prekvapili. Teší sa aj na záber Webba z centra našej Galaxie. Práve tu chce skupina vedcov pomocou teleskopu potvrdiť svoju hypotézu o hviezdach, ktoré by sa v nehostinnom srdci Mliečnej cesty podľa doterajších znalostí nemali rodiť.

Ktorá z prvých fotiek od Teleskopu Jamesa Webba sa vám najviac páčila?

Mňa priam šokoval záber planetárnej Osmičkovej hmloviny. Je to vlastne snímka umierajúcej hviezdy.

Hoci som vedel, že je to najcitlivejší infračervený vesmírny ďalekohľad, prekvapili ma detaily, ktoré James Webb dokázal zobraziť. Aj Stephanov kvintet bol veľmi zaujímavý. Všetky zábery mali niečo do seba.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Oplatilo sa čakať. Toto sú prvé zábery z teleskopu Jamesa Webba Čítajte 

Človek, ktorý nemá astrofyzikálne vzdelanie, vidí pekný obrázok. Čo na týchto záberoch vidíte vy ako vedec?

Osmičkovú hmlovinu zobrazovali dvomi detektormi. Jedným z nich bol NIRCam, ktorý sníma na blízkych infračervených vlnových dĺžkach, a MIRI, ktorý skúma stredné infračervené dĺžky. Z porovnania oboch záberoch vyplýva dôležitosť Webbovho ďalekohľadu od blízkych až po stredné infračervené vlnové dĺžky.

V zábere z prvého detektora vidíme ďalej od centrálnej hviezdy štruktúry podobné kučierkam. Je to chladnejšia časť, kde sa tvorí molekulový vodík.

Centrálna časť je zobrazená ako modrá, čo je farba dodaná pri úprave záberu, aby bol pôsobivejší. Je to oblasť s plynom, ktorý je ionizovaný horúcim bielym trpaslíkom, čo je pozostatok umierajúcej hviezdy. Tento pozostatok umierajúcej hviezdy je však lepšie vidno na druhom zábere v stredných infračervených vlnových dĺžkach. Biely trpaslík je totiž stále zahalený v prachu a v blízkej infračervenej oblasti takmer zanikne vo svetle druhej komponenty tohto dvojhviezdneho systému.

Porovnanie záberov Osmičkovej galaxie z dvoch prístrojov na palube teleskopu Jamesa Webba. Vľavo záber z NIRCam a vpravo záber z MIRI. (zdroj: NASA, ESA, CSA, STScI)

Dozvedeli sme sa už z prvých záberov Jamesa Webba aj niečo nové, čo sme dosiaľ nevedeli?

Niečo sa už vie, ale niektoré veci treba ešte hlbšie analyzovať. Napríklad pri exoplanéte WASP-96 b sa zistilo, že má v atmosfére vodnú paru aj oblaky. Pritom sa predpokladalo, že táto planéta veľmi blízko pri svojej hviezde by nemala mať oblaky. Je k nej dvadsaťkrát bližšie ako Zem k Slnku.

A v hlbokom poli, ktoré odhalil dopredu prezident Joe Biden, sa môže nachádzať jedna z najvzdialenejších galaxií, ktoré sme doteraz pozorovali. Len na to treba ešte ďalšiu analýzu spektra galaxií, ktoré sú na zábere viditeľné prevažne ako malé červené škvrny.

Dokáže Webb na planétach mimo našej sústavy nájsť aj stopy života?